Potravinová banka Slovenska expanduje – má nové priestory, viac darcov, nové strediská a okrem potravín dnes distribuuje aj oblečenie a obuv. Napriek náročnej finančnej situácii funguje bez štátnej podpory a vďaka stovkám dobrovoľníkov zachráni pred vyhodením tisíce ton tovaru ročne. Zakladateľ a riaditeľ Potravinovej banky Marko Urdzik však upozorňuje, že ich cieľom nie je riešiť chudobu, ale zabrániť plytvaniu.
Prichádzame po troch rokoch od našej prvej návštevy. Na pôvodnom mieste v Lipanoch sa dozvedáme, že kancelária a sklad Potravinovej banky Slovenska sa presťahovali na nové miesto – o ulicu ďalej.
Pozorujeme pristavenú dodávku, do ktorej štyria muži a dobrovoľník banky nakladajú krabice. Urdzik im ukazuje, ktoré majú naložiť. V krabiciach sa prekvapivo nenachádzajú potraviny, ale úplne nové oblečenie a obuv. Podľa Urdzika ide o nevypredanú kolekciu oblečenia jedného z obchodných reťazcov, s ktorým spolupracujú. Naložené oblečenie a obuv poputuje do obce Jarovnice, kde ich starosta prerozdelí sociálne znevýhodneným skupinám obyvateľstva.
Ročne darujú 8-tisíc ton potravín
Potravinová banka Slovenska je občianskym združením, ponúkajúcim svoju službu obchodným reťazcom, výrobcom ale aj pestovateľom, ktorí majú prebytok toho, čo nevedia využiť alebo predať. Namiesto toho, aby potraviny skončili v koši, si cez Potravinovú banku nájdu cestu k tým, ktorí by si nemohli dovoliť ich kúpiť. Najčastejšími odberateľmi potravín sú mimovládne organizácie, venujúce sa darcovstvu potravín, alebo samosprávy. Potravinová banka oslavuje tento rok dvadsať rokov od založenia.
„Predchádzajúce priestory neboli veľmi vyhovujúce. Chceli sme pôsobiť ako seriózna ‚firma‘, takže okrem skladu s rozlohou približne 350 metrov štvorcových sme si prenajali aj novú kanceláriu, kde môžeme rokovať s našimi partnermi,“ vysvetľuje Urdzik.
Hovorí, že okrem nových priestorov sa im za tri roky podarilo stabilizovať na trhu a získať nových darcov. Potravinová banka vďaka tomu prijíma viac ponúk, teda darov, ktoré dostáva do obehu. Zatiaľ čo v roku 2022 vyzbierala ročne päťtisíc ton potravín, dnes je to aj osemtisíc ton potravín za rok. Aktuálne prijíma potraviny od 550 až 600 obchodných prevádzok na Slovensku.
Napríklad, od spoločnosti TESCO banka každý deň odoberá tovar zo 181 prevádzok. „Ako jediní priznávajú svoje prebytky. Ostatné obchodné reťazce nám poskytujú nepredaný tovar, ale nakoľko nevidíme do ich ‚dvora‘, nevieme usúdiť, koľko majú potravín, ktoré by sa ešte dali skonzumovať,“ objasňuje Urdzik. S ostatnými obchodnými reťazcami ako Kaufland, Billa, Terno či Jednota fungujú na základe cyklov odberu, ktorý sa stanovuje podľa dohody s Potravinovou bankou.
Rozrástla sa
K lipianskemu, košickému, nitrianskemu a martinskému stredisku pribudlo stredisko aj v Lučenci a v Komárne. „Ďalšie stredisko skúšame otvoriť v Senci pri Bratislave. Bratislava je finančne veľmi náročná, ale v Senci by to mohlo fungovať. Prihlásili sa nám tam aj noví darcovia, takže z tohto hľadiska tam môžeme pomaličky rozdávať veci,“ objasňuje riaditeľ.
Urdzik v Martine prenajal aj silo na uskladnenie obilia. Na iných miestach, kde sa síce nachádza darca, teda obchodný reťazec, ale Potravinová banka tam nedisponuje strediskom, prebieha spolupráca s miestnymi mimovládnymi organizáciami. „Aby sa tovar zbytočne neprevážal do skladu, neskladoval, aby sa neznižovala jeho kvalita, tak ho darca priamo odovzdá mimovládnej organizácii, ktorá si po tovar príde a rovno ho môže užívať. Ide najmä o pečivo, ovocie, zeleninu a podobné veci, ktoré rýchlo strácajú na kvalite,“ vysvetľuje Urdzik, ktorý rieši logistiku systému odberu potravín po celom Slovensku.
Potravinová banka funguje na báze dobrovoľníctva. Pred tromi rokmi mali 150 dobrovoľníkov, dnes Urdzik hovorí, že ich je oveľa viac. Dobrovoľníci väčšinou pochádzajú z mimovládnych organizácii, ktoré sa venujú darcovstvu potravín. „Našou najnovšou dobrovoľníčkou je Bernadeta Mačeková, ktorú som spoznal na rehabilitačnom liečení. Aj napriek jej telesnému znevýhodneniu prejavila obrovský záujem, ako môže participovať v Potravinovej banke. Jej záujem a ochota sú ohromné. Dokonca sa rozhodla, že nám malou čiastkou prispeje z každého predaného obrazu, ktorý namaľuje,“ hovorí Urdzik.
Pri jednom stole v sklade potravín stretávame aj ďalšiu dobrovoľníčku, ktorá práve pripravuje kozmetické balíčky. „Chodím tu každý deň na dve-tri hodiny podľa toho, s čím treba pomôcť,“ hovorí. „Buď pripravujem balíčky ako aj teraz, alebo v prípade, že príde nový tovar, prerozdeľujem ho podľa dátumu spotreby. Ten, ktorý má kratšiu záruku, sa musí darovať skôr,“ objasňuje. Na rozšírenie Potravinovej banky reaguje s radosťou. „Sme radi, že sa môže pomáhať aj inde ako na východe,“ vraví dobrovoľníčka.
Nerieši chudobu
Potravinová banka má jasný cieľ – zabrániť plytvaniu. Podľa jej riaditeľa je dopyt po potravinách na Slovensku oveľa väčší ako „ponuka“ darovaných potravín. „Našim hlavným cieľom nie je zháňať potraviny a riešiť chudobu, ale aby sa neplytvalo a darovalo tým, ktorí to potrebujú. Keď máš niečo, daj, radi to prijmeme. Keď nemáš, nemôžeme ťa presviedčať, že potrebujeme múku, cukor, olej alebo niečo podobné, čo obchodný reťazec predáva,“ vysvetľuje Urdzik systém získavania potravín.
Hovorí, že ku každému získanému euru pristupujú zodpovedne. Potravinová banka je mimovládna organizácia, jej ekonomická situácia je podľa Urdzika náročná. „Nemáme žiadne štátne dotácie,“ zdôrazňuje. Financie získava buď z dvoch percent daní, alebo od darcov, s ktorými má podpísané zmluvy. Tí im poskytnú príspevok.
Aj riaditeľ Potravinovej banky registruje útoky na mimovládne organizácie vo verejnom sektore, no nesústredí sa na ne. „Všetci sme v jednom vreci – charita, neziskové organizácie a sociálne služby. Hovoria nám, že len pýtame, len chceme, ale nevidia, že našu službu robíme s odretými lakťami a ošúchanými topánkami,“ vysvetľuje Urdzik.
Národný projekt im nepomáha
Urdzika sa pýtame, či registruje bežiaci národný projekt REDIPOM, ktorý zorganizovala Platforma potravinovej pomoci Slovensko (PPPS). Jeho cieľom má byť vytvorenie jednotného systému redistribúcie potravinovej pomoci.
Riaditeľ priznáva, že iniciatíva ho teší, no členovia Potravinovej banky sa s ňou podľa neho úplne nestotožňujú, preto nie sú zatiaľ ani súčasťou Platformy. Urdzik pomenúva hlavné dôvody: „Každý si myslel, že niečo začne poriadne fungovať, ale zatiaľ je to len na báze mapovania. Pre Potravinovú banku tento projekt neprináša nejaký vklad alebo pomoc. Skôr je to postavené na báze jednotného systému, ktorý môže do budúcna pomôcť, no ide mi o to, aby sme niečo nedupľovali.“
Na otázku, či tým myslí, aby projekt REDIPOM nekopíroval služby Potravinovej banky, odpovedá: „Dať 3,5 milióna eur na mapovanie, stanovenie nejakého záznamu, spôsobu, ako to bude fungovať, ako zmeniť zákonnosť a možno spustiť nejaké tri strediská, keď my máme dnes päť stredísk, ktoré fungujú a redistribujú potraviny na celom Slovensku, nie iba lokalizačne, mi príde ako také točenie sa v kolobehu,“ kritizuje. Aj napriek tomu verí, že koncom roka 2027, keď bude projekt na konci, bude úspešný a prinesie návod na ešte efektívnejšiu redistribúciu potravín na Slovensku a takisto, že dostane potravinovú pomoc do popredia.
Urdzik predpokladá, že Potravinová banka bude o ďalšie tri roky darovať ešte väčší obnos potravín. „Verím, že budeme naše služby rozširovať jednak v darovaní, ale aj v prijímaní nových darcov,“ ukončuje.
Tento článok vznikol v rámci série Zachráň zvyšky, ktorú podporila Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
