Poďakovanie umelej inteligencii stojí spoločnosť spoločnosť, OpenAI, ktorá sa zameriava na jej výskum milióny dolárov. Podľa organizácie totiž aplikácia ChatGPT používa oveľa viac energie, ako sa očakávalo. Problémom je aj nadmerná spotreba vody v dátových centrách. Zisťovali sme preto, ako ChatGPT dokáže pomôcť v boji proti klimatickej kríze, aj aké opatrenia robí Európska únia, aby zamedzila negatívnemu dopadu AI na životné prostredie a spoločnosť.
Prelom generatívnej AI
Stránka zameraná na technológie TechTarget definuje umelú inteligenciu ako technológiu, ktorá má schopnosť simulovať ľudské porozumenie. Spoločnosť OpenAI predstavila ChatGPT v roku 2022. Podľa slovenského magazínu Forbes nastal prelom v jej fungovaní v roku 2024. Podľa časopisu sa do priestoru ešte viac dostali AI generatívne modely, ktoré umožňujú tvorbu obsahu a vedia sa prispôsobovať špecifickým potrebám.
Výhodou podľa TechTarget je uľahčovanie repetitívnych činností. K použitiu umelej inteligencie sa dá ľahko dostať – stačí prístup k internetu. Problémom však podľa webu je, že AI by mohla odhaliť citlivé informácie. Hrozí tiež, že nahradí niektoré pracovné pozície.
Výskumníci z inštitútu Roberty Buffett pre Globálne záležitosti na americkej univerzite Northwestern v Illinois píšu v brífingu z roku 2023 o tom, že so vzostupom umelej inteligencie je spojený nárast „deepfake” obrázkov a videí (technológia, vďaka ktorej podvodníci upravia fotky alebo videá tak, aby výzorom alebo hlasom iného človeka presvedčivo nahradili skutočnú osobu – pozn. red).
Nabiť telefón alebo vygenerovať obrázok
Slovami štúdie medzinárodných environmentálnych organizácií s názvom Hrozby umelej inteligencie týkajúce sa klimatickej zmeny spotrebuje táto nová technológia neúnosné množstvo energetických aj prírodných zdrojov. Vygenerovanie jedného obrázku podľa nej spotrebuje energiu, ktorá by stačila na jedno nabitie telefónu. Generovanie tisíc obrázkov sa rovná približne 6,5 kilometrovej jazde autom.
Americká agentúra Bloomberg v roku 2024 pozvala do diskusie Sama Altmana, generálneho riaditeľa spoločnosti OpenAI, ktorá vytvorila ChatGPT. Podľa spomínanej správy sa Altman v diskusii vyjadril, že umelá inteligencia bude používať podstatne viac energie, než očakávali. V najbližších dvoch rokoch hovoril o dvojnásobnej spotrebe v dátových centrách, ktoré používajú systémy umelej inteligencie.
Dátové centrá môžu podľa správy neziskových organizácií spotrebovať toľko energie ako celé Japonsko. Okrem toho sú zodpovedné aj za nadmernú spotrebu vody a často sú umiestnené v oblastiach, ktoré čelia jej nedostatku. Na dvadsať až tridsať dopytov sa podľa globálneho environmentálneho think-tanku a spravodajského portálu Earth.org minie pol litra vody.
Odborníci v správe však poznamenali, že štatistické údaje sú len odhadmi. Firmy, ktoré vyvíjajú umelú inteligenciu, podľa nich väčšinu údajov nezverejňujú. Ak by to robili, vedci by dokázali lepšie posúdiť, či používanie AI prináša úspory. Napríklad, ak by AI pomohla znížiť spotrebu energie v centrách o desať percent, ale zároveň sa zdvojnásobí ich počet, znamenalo by to osemdesiat percentný nárast globálnych emisií uhlíka.
Podľa amerického denníka The New York Times je problémom aj to, keď užívatelia ChatGPT ďakujú alebo prosia. Vtedy spoločnosť OpenAI platí milióny za energiu.
Umelá inteligencia prehĺbi environmentálnu nespravodlivosť
V americkom meste Memphis v Tennessee, ktoré historicky obývajú najmä Afroameričania, sa podľa anglického portálu The Guardian nachádza dátové centrum spoločnosti Elona Muska xAI. The Guardian uvádza, že centrum je v blízkosti mestských častí, ktoré sa už dlho potýkajú s rôznym priemyselným znečistením a že v oblasti je v porovnaní s inými časťami mesta tiež vyšší výskyt prípadov rakoviny a astmy.
Centrum spustili minulý rok v lete a podľa obyvateľov a aktivistov je teraz najväčším znečisťovateľom ovzdušia v kraji. Americká nezisková environmentálna organizácia Southern Environmental Law Center začiatkom tohto mesiaca odhalila, že spoločnosť xAI potajme preniesla tridsaťpäť metánových plynových turbín bez potrebných emisných povolení na poháňanie počítača. Mnohé z generátorov majú podľa organizácie kapacitu poháňať celé mesto a zároveň vypúšťajú obrovské množstvá toxických a karcinogénnych látok.
Podľa spomínanej správy o Hrozbách umelej inteligencie v súvislosti s klimatickou zmenou môže AI prehlbovať environmentálnu nespravodlivosť, čo znamená, že budú trpieť najmä marginalizované skupiny, ktoré klimatickú krízu pociťujú už teraz. Kriticky sú na tom podľa The Guardian regióny, ktoré sú závisle od využívania fosílnych palív, čo úzko súvisí s uhlíkovou stopou, ktorú používanie umelej inteligencie vytvára. Tá totiž produkuje obrovské množstvo energie na vykonávanie výpočtov a generovanie rýchlych odpovedí pre jej používateľov. V USA väčšina tejto elektriny pochádza práve zo spaľovania fosílnych palív.
Akt o umelej inteligencii
Európska komisia minulý rok v júni ako prvá na svete schválila pravidlá o umelej inteligencii. Urobila tak v rámci digitálnej stratégie, aby zabezpečila podmienky pre jej vývoj a používanie.
V akte o umelej inteligencii sa stanovuje „jasný súbor pravidiel založených na riziku pre vývojárov a nasadzujúce subjekty umelej inteligencie, pokiaľ ide o konkrétne použitia umelej inteligencie.“ Pravidlá sú súčasťou väčšieho balíka opatrení, ktoré majú zabezpečiť, aby umelá inteligencia bola viac dôveryhodná. Balík zahŕňa aj inovačný balík a má podporiť spustenie tovární a koordinovaný plán. Cieľom opatrení je bezpečné prostredie, zaručenie základných práv a umelá inteligencia, ktorá sa sústredí na človeka. Opatrenia majú v Európskej únii zlepšiť zavádzanie, investície a tvorbu inovácií.
„S cieľom uľahčiť prechod na nový regulačný rámec Komisia spustila pakt o umelej inteligencii – dobrovoľnú iniciatívu, ktorej cieľom je podporiť budúce vykonávanie, spolupracovať so zainteresovanými stranami a vyzvať poskytovateľov umelej inteligencie a nasadzujúce subjekty z Európy a mimo nej, aby včas splnili kľúčové povinnosti vyplývajúce z aktu o umelej inteligencii,“ píše sa v Akte o umelej inteligencii.
Akt o umelej inteligencii tiež rozdeľuje systémy AI do štyroch kategórií rizika: neprijateľné, vysoké, obmedzené a minimálne. Pokuty za porušenie Aktu o umelej inteligencii môžu dosiahnuť až sedem percent celosvetového ročného obratu firmy.
Podľa prieskumu Trust in AI realizovanom celosvetovou sieťou KPMG, ktorého sa zúčastnilo 48-tisíc respondentov z rôznych krajín sveta, sa väčšina respondentov domnieva, že regulácia umelej inteligencie je nevyhnutná. Na Slovensku ju z tejto vzorky požaduje 67 percent opýtaných. Konkrétnejší prieskum, ktorý sa ale týka ich postoja k Aktu o umelej inteligencii, je ešte potrebné zrealizovať.
AI v boji proti globálnym emisiám skleníkových plynov
Umelá inteligencia dokáže podľa programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) pomôcť v boji proti klimatickej kríze tým, že vie monitorovať životné prostredie a pomáhať vládam, podnikom či jednotlivcom robiť šetrnejšie rozhodnutia k planéte vrátane využívania obnoviteľných zdrojov energie.
Podľa programu dokáže pomôcť navrhnúť energeticky efektívnejšie budovy, monitorovať odlesňovanie a optimalizovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Okrem toho má schopnosť detekovať únik metánu z ropných a plynových zariadení alebo vypočítať klimatickú a environmentálnu stopu produktov.
Podľa správy o Hrozbách umelej inteligencie v súvislosti s klimatickou krízou táto nová technológia vzbudzuje nádej, že by mohla pomôcť riešiť klimatickú krízu a zmierniť päť až desať percent globálnych emisií skleníkových plynov.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo voľnom čase pôsobí v študentskom klimatickom kolektíve Z lavíc do ulíc. Ak nepíše články o zelených témach, venuje sa tvorbe prózy a čítaniu fantastických kníh.
