Pôžičky pre študentov a učiteľov: Ako fungujú a kto ich môže získať (+podcast)

---

Prepis rozhovoru sa môže od originálnej zvukovej nahrávky jemne líšiť, keďže bol upravený a editovaný s cieľom zlepšiť čitateľnosť a plynulosť textu.

Prečo sa venujete podpore vzdelávania cez Fond na podporu vzdelávania?

M.Š.: Fond na podporu vzdelávania, respektíve jeho genéza, nie je niečo, čo je úplne nové. Fond vznikol v podstate splynutím študentského pôžičkového fondu a pôžičkového fondu pre pedagógov. Nie sme žiadna „nebankovka“, alebo nejaká podobná pofiderná inštitúcia. Sme síce neštátny fond, zriadený na základe osobitého zákona, no poskytujeme pôžičku pre všetkých, ktorí sú súčasťou vzdelávacieho systému.

Tento rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast:

Dôvod, prečo som sa pred pár rokmi rozhodol uchádzať o miesto v Rade Fondu na podporu vzdelávania, je ten, že vzdelávanie má byť podľa mňa dostupné absolútne pre všetkých. Bez ohľadu na rasu, socioekonomické zabezpečenie a tak ďalej.

Vzdelanie by malo byť dostupné naozaj pre každého, kto o to stojí. Fond podporuje, alebo umožňuje finančnú pomoc študentom a študentkám, ktoré nie sú, povedzme, finančne zabezpečené alebo nepochádzajú z prostredia, ktoré im dovoľuje vycestovať na vysokú školu do iného mesta. Je mi veľmi sympatické, že fond prináša možnosť získať vzdelanie absolútne každému.

Kto je partnerom Fondu na podporu vzdelávania?

M.Š.: Som nominantom študentskej rady vysokých škôl. Samozrejme, ďalším veľkým partnerom fondu je ministerstvo školstva. Spolupracujeme aj s ďalšími inštitúciami. Takisto závisí aj od toho, o akých typoch pôžičiek sa bavíme. Niektoré, povedzme, vychádzajú priamo z dotácie ministerstva. Našimi najväčšími partnermi sú študenti a pedagógovia. Síce s nimi prichádzame v konečnom dôsledku do zmluvného vzťahu, ale sú to naši reálni partneri – klientela.

Záujem o dva alebo viac pracovných pomerov rastie na celom svete. Podľa prieskumu Inštitútu pre stratégie a analýzy na Slovensku z 2,5 milióna ekonomicky aktívnych občanov, malo 14,5 percent ľudí počas aspoň jedného mesiaca viac ako jedno zamestnanie. Medzi nimi sú aj učitelia. Ukazuje sa, že bez ohľadu na geografickú polohu je spoločným menovateľom tlak na finančnú stabilitu a istotu. Kedy je z vášho pohľadu rozumné rozhodnutie zobrať si pôžičku a kedy naopak nemusí byť pôžička dobré, dokonca rizikové rozhodnutie?

D.V.K.: Ak by som mohla posúdiť, či je pôžička vhodným riešením pre pedagóga, je to možné realizovať prostredníctvom základnej finančnej analýzy. Kľúčovým faktorom pri tomto hodnotení je výška pravidelného príjmu, aktuálna zadlženosť, ako aj schopnosť zabezpečiť riadne a včasné splácanie záväzkov.

Poskytnutie pôžičky by sme určite neodporúčali žiadateľovi, ktorý už čerpá nejaké iné záväzky z Fondu na podporu vzdelávania a ak jeho súčasná finančná zaťaženosť naznačuje, že je tam riziko neschopnosti plniaca budúcej splátkovej povinnosti.

Ak teda máme už niekde spotrebný úver, alebo chceme ísť na dovolenku, v tomto prípade je pôžička rozumným alebo nerozumným riešením?

I.H.: Naše pôžičky sú bezúčelové. To znamená, že nás nemá zaujímať na aký dôvod alebo za akým dôvodom si klient pýta pôžičku. Niekedy zmení človeku život aj dvojmesačný relax, čo môže byť adekvátna investícia, ktorá sa najprv môže zdať márnou. Samozrejme, snažíme sa edukatívne vplývať na klientov – proaktívne s nimi komunikujeme a snažíme sa napraviť ich zlú disciplínu.

Minulý rok sme spolu s Radou fondu schválili nové podmienky na zabezpečenie ručiteľa. Na jednej strane náš klient vie veľmi ľahko získať pôžičku – neprechádza takým hodnotením ako v banke, na druhej strane, keďže sú to väčšinou mladí ľudia, pri pedagógoch ide veľakrát o manželské páry, ktoré si navzájom ručia, vtedy prichádzame do rôznych matematických výpočtov aj z pohľadu životného minima či záväzkov. Sledujeme, aby sa človek nedostal do vysokých záväzkov, ktoré prevyšujú polovicu jeho príjmov, čo by sa mohlo javiť ako vysokorizikové.

Sledujeme našu klientelu, snažíme sa jej pomôcť, ale keď vidíme nejaké negatívne trendy, tak potom spolu s Radou fondu na to adekvátne reagujeme, aby sme predišli najhorším spôsobom, ktorými sú vymáhanie a exekúcia.

Aké sú teda základné podmienky, ak chceme žiadať o pôžičku?

I.H.: Zákon veľmi jasne hovorí, že ak chce klient žiadať o pedagogickú pôžičku, musí byť zamestnancom v pedagogickej oblasti. Zákon presne špecifikuje, či je to vysokoškolský pedagóg alebo ide o pedagóga na základnej, strednej, materskej škole, dokonca centra voľného času. V zásade je tam presne, explicitne vypísané, ktoré všetky povolania, v rámci pedagogickej oblasti, tam spadajú. To je najzákladnejšia podmienka, aby uchádzač postúpil do schvaľovacieho procesu.

Ďalšie kritéria sú skôr o tom, že pokiaľ je viacej uchádzačov, ako je naša možnosť poskytnúť pôžičky, musíme uchádzačov zoradiť do poradia. Ide o uprednostňujúce kritéria. Prvých sedem stanovuje veľmi striktne zákon. Kritéria reagujú aj na sociálny status človeka aj na jeho zdravotný stav. V kompetencií Rady je stanoviť ďalšie kritéria, čo v prípade pedagógoch je napríklad dĺžka odpracovaných dní alebo rokov v danom odbore alebo výška príjmu. Samozrejme, zvýhodnený je ten, ktorý pracuje dlhšie a ten, ktorý zarába menej. V poradovej línii sa taký človek dostáva vyššie, aby mu bola pôžička schválená. V zásade je veľmi jednoduché získať pôžičku. Naozaj ide o to, či je dopyt väčší, ako je naša ponuka. V minulosti bol dopyt menší – dá sa povedať, že skoro každý, kto žiadal o pôžičku ju aj dostal.

Momentálne, keďže komunikujeme intenzívnejšie iným spôsobom a prerobili sme aj procesy, prehuplo sa to a práve pri pedagógoch začína byť dopyt vyšší, ako máme alokované zdroje na daný kalendárny rok. Nie je ťažké dostať pôžičku, pretože v porovnaní s bankami, ktoré preverujú veľmi detailne zdravotný, sociálny či finančný stav, sme vo verejnom záujme, takže našim cieľom je dať čo najviac pôžičiek, čo sa odzrkadľuje na pravidlách.

Aká je minimálna a maximálna výška pôžičky?

I.H.: Podľa zákona môžu pedagógovia žiadať maximálne 15-tisíc eur. Je to jednorazová pôžička, ale študent alebo pedagóg si môže pôžičiek zobrať viacej, pokiaľ učí alebo študuje. Máme aj obmedzenie, pri pedagógoch suma nikdy nesmie presiahnuť 30-tisíc eur, takže buď bude brať tridsať pôžičiek po tisíc eur alebo dve po 15-tisíc. Študent môže brať pôžičku každý akademický rok, ktorý študuje, maximálne šesťkrát.

Ako je to s ručením?

I.H.: Pri pedagógoch je to tak, že pokiaľ súčet poskytnutých pôžičiek presiahne hranicu päťtisíc eur, vtedy musí byť zabezpečená ručiteľom nasledujúca pôžička. Čo znamená, že si zoberie prvú za dvetisíc eur, nepotrebuje ručiteľa. Zoberie si druhú za dvetisíc, stále nepotrebuje ručiteľa, ale pri tretej, akonáhle si bude brať viac ako tisíc eur, na ňu už potrebuje ručiteľa, lebo súčet všetkých poskytnutých pôžičiek je viac ako päťtisíc.

Igor spomínali ste, že oproti komerčným bankám má Fond na podporu vzdelávania určité výhody, napríklad pôžičku poskytuje do výšky 15-tisíc bezúčelovo, nepreverujete statusy ako možno komerčné banky. Čo by mohlo ešte osloviť pedagógov?

I.H.: Áno, jedna vec je biznisová vzhľadom na to, že sme zriadení zo zákona a vo verejnom záujme, dáva nám to isté pravidlá, ktoré sú výhodnejšie ako v komerčnom sektore. To znamená, že úrok nie je nikdy vyšší ako štyri percentá. Druhou vecou je, že sa vypočítava z úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Keď bola zlá ekonomická situácia, banky mali spotrebné alebo bezúčelové úvery 9 – 12 percent, my sme nikdy nešli nad štyri percentá.

Druhou vecou je, že máme fixovaný úrok na celú dobu, čo je vlastne pri pedagógoch maximálne pätnásť rokov, najmenej päť alebo podľa toho, ako určí Rada. Tie maxima sú stanovené zákonom, minima určuje Rada.

Ďalšou výhodou je, že naše pôžičky nespadajú do úverových zoznamov. Naše zaťaženie – úver nespadá do takýchto záväzkov, ako napríklad iné spotrebné alebo bezúčelové úvery. Výhodou je aj to, že pokiaľ ste zamestnaná ako pedagogička, odrobíte si istý stanovený počet rokov, zo zákona máte nárok požiadať právo na odpis. Istým spôsobom vám ponížime nesplatenú istinu – je to odpustenie nejakej časti pôžičky.

Úplne najvýhodnejšie to majú napríklad zdravotné sestry, pokiaľ pracujú a vykonávajú svoju činnosť, vedia si celú pôžičku odpísať a nemusia splatiť nič. Je to aj o tom, ako štát nastaví verejnú politiku a povie si, ako ide pomôcť danej skupine či pedagógom, študentom alebo nejakým nedostatkovým povolaniam, tak v tomto prípade musíme rešpektovať zákon a potom zohľadňujeme kritéria.

Čo v prípade, ak som učiteľka a idem na materskú dovolenku a moje finančné istoty sa znížia?

I.H.: Sú dva typy odkladov. Jedny sú zákonné a druhé sú osobitné. Je ešte tretí a to dokonca osobitný zreteľ – keď sa klient dostane do veľmi ťažkej situácie, Rada fondu ho vie osobitne posúdiť a vie mu dať nejaké iné podmienky a pomoc. Vie dôjsť k individuálnemu posúdeniu, čo je takisto výhoda oproti banke.

V prípade materskej, rodičovskej alebo dokonca pri výkone vojenskej služby a podľa rôznych okolností môže byť aj zákonný odklad, keď sa vôbec nespláca a neuročí. V niektorých prípadoch nastáva osobitý odklad, kedy sa splátka zníži len na výšku úroku danej splátky. Napríklad máte mesačnú splátku sto eur, ale počas materskej budete splácať iba do dvadsať eur, čo je iba úrok.

Má to svoje pravidlá, ktoré sú popísané v zákone. Ak tomu niekto nerozumie, všetko vysvetlíme mailom alebo telefonicky, netreba sa báť, že zákon je ťažko písaný. Naozaj sú v ňom zahrnuté rôzne situácie, napríklad dlhodobá práceneschopnosť, invalidita, materská, rodičovská dovolenka, vojenská služba a tak ďalej.

Čo v prípade, ak prídem o zamestnanie?

I.H.: Nastane odklad počas toho, ako je človek evidovaný na úrade práce. V tomto ochrannom období nemusí splácať, ani sa neúročí.

Koľko trvá ochranné obdobie?

I.H.: Myslím, že je to šesť mesiacov. V zásade, keďže sme preúčali podporovania na to, že  zmyslom pôžičky je, aby sa človek zastabilizoval v učiteľskom povolaní, keď stratí zamestnanie alebo z neho vedome odíde, je tam ochranná doba tri mesiace. Pokiaľ si nájde inú robotu, musí splácať pôžičku normálne ďalej. Pokiaľ nie je pedagógom, nemôže žiadať o ďalšiu pôžičku, ale pozor, vzniká aj sankcia. Pokiaľ nevykonáva profesiu učiteľa, jeho úrok stúpne. Nabieha to o ďalšie dva percentuálne body. Keď ste mali napríklad štvorpercentný úrok a zrazu je šesťpercentný, je to rozdiel. Bohužiaľ, v tomto prípade, ak človek vedome odíde zo školstva, nabehnú mu vyššie úroky.

Ako je to s podávaním žiadosti o pôžičku?

I.H.: Podľa zákona Rada fondu určí spôsob a formu, ako sa v daný akademický rok majú podávať žiadosti, ako majú vyzerať a čo všetko majú obsahovať. Snažíme sa modernizovať. Cieľom je robiť to elektronicky a online, ale treba mať na to všetky dostupné mechanizmy.

Rada fondu vždy operatívne zasadne a stanoví jednotné podmienky a parametre pre konkrétny rok. Teraz schválila, ako to má fungovať v tomto roku a na konci roku 2025 schváli, ako to bude fungovať na budúci rok.

V súčasnosti sa často skloňuje pojem finančná gramotnosť, ktorá sa dostáva už aj do škôl. Podľa prieskumov Poštovej banky, úroveň finančnej gramotnosti na Slovensku je stále nízka. Prieskum napríklad poukázal na mylné predstavy o finančných produktoch. Málo dôverujeme investovaniu, alebo sa spoliehame na rady blízkych osôb, za ktorými nemusia byť reálne znalosti. Podľa Poštovej banky sa veľmi málo ľudí radí s odborníkmi na financie. Poskytujete, respektíve plánujete poskytovať poradenstvo alebo odporúčania, ako narábať s financiami?

D.V.K.: Začala by som tým, ako pristupovať k financiám. Rozviedla by som to do pár bodov. Je dôležité povedať si, ako tvoríme náš rozpočet, aké máme príjmy a výdavky. Treba si stanoviť priority – čo je pre nás dôležité, čo si môžeme kúpiť v tomto mesiaci a čo si nekúpime – čo je náš finančný limit. Potom je dôležité vytvoriť si nejakú rezervu, keby sa náhodou niečo stalo, alebo máme výpadok nášho príjmu. Ďalej je to plánovanie splátok. Nastaviť si realistický splátkový kalendár, ktorý zohľadňuje naše finančné možnosti a vyhýbať sa ďalšiemu zadlžovaniu – keď nevieme splácať jednu pôžičku, nebudeme si brať ďalšiu.

Chceli by sme vytvoriť cieľavedomú podporu projektov, ktoré sú realizované v spolupráci s vysokými školami. Bude to zamerané na podporu projektov vysokých škôl a individuálnych študentských iniciatív, v ktorých budú garantami a donormi pedagógovia. Jednou z tém bude aj finančná gramotnosť.

Môžu aj doktorandi využiť pôžičku?

M.Š.: Možno pohľad pre študentov, respektíve doktorandov, ktorí sú hybridnou skupinou medzi pedagógmi a študentami. Ak by chcel doktorand využiť pôžičku, samozrejme môže. Sám sa musí rozhodnúť, či chce brať študentskú alebo pedagogickú, je nemožné kumulovať to, na čo si treba dať pozor.

Študent by si mal rozmyslieť, či chce brať pôžičku s ohľadom na to, aký študijný odbor študuje. Igor povedal, že študenti a študentky ošetrovateľstva majú výhodu, že celú pôžičku si vedia v podstate odpísať. Ak niekto berie pôžičku a študuje odbor, ktorý, povedzme, nie je až tak spoločensky žiadaný, treba myslieť na to, že počas štúdia, samozrejme, pôžičku nespláca, začína ju splácať momentom ukončenia štúdia. Treba si preto premyslieť, či ju bude vedieť splácať.

Agentúra Focus v spolupráci s občianskym združením Therapolis realizovala prieskum, ktorý potvrdil, že odchod mladých Slovákov do zahraničia je stále aktuálny a medzi najčastejšie dôvody na odchod patrí nízka miera záujmu politikov o potreby mladých ľudí, čo uviedlo až 66 percent opýtaných. Ďalším významným faktorom, ktorý spomenulo 65 percent respondentov, je nefungovanie štátnych a verejných inštitúcií. Medzi mladými tiež rezonuje slabá úroveň tolerancie a kultúrnej otvorenosti na Slovensku. Na druhej strane výskum priniesol aj nádejné výsledky. Väčšina opýtaných, konkrétne 80,4 percent, prejavila záujem o štúdium na Slovensku. Ako hlavný dôvod uviedli blízkosť k rodine a priateľom, čo bolo rozhodujúcim faktorom pre 81 percent z tých, ktorí chcú zostať.  Pomôcť rozvíjať krajinu by chcelo 58 percent respondentov a 36 percent by nechcelo prerušiť mimoškolské aktivity, ako sú dobrovoľníctvo či mládežnícke organizácie. Na vašej stránke ponúkate pre študentov štipendium Martina Filka. O čo ide?

I.H.: Táto agenda je pod Fondom na podporu vzdelávania veľmi nová, aj keď v spoločnosti funguje už niekoľko rokov. Prevzali sme ju práve z ministerstva školstva. Jej hlavný cieľ je podpora študentov v zahraničí na veľmi prestížnych univerzitách, čiže naozaj v TOP 100 alebo 200 v celosvetovom rebríčku. Malo by ísť o analytické zameranie v rámci štúdia.

Ide o štipendium, pokiaľ budú splnené podmienky: 1. Po doštudovaní na tejto zahraničnej univerzite, aj to iba na druhom stupni, študent sa musí vrátiť na Slovensko, 2. musí byť zamestnaný v štátnej správe, či už to bude nejaké ministerstvo alebo jednotky ministerstiev, ale na analytických útvaroch. Čiže napríklad útvar hodnoty za peniaze, alebo na ministerstve financií, alebo v zdravotníctve, ktoré rozoberajú kvantum dát, ich súvis a tak ďalej. Ide o veľmi špecifickú klientelu so špecifickým zameraním.

Podpora je naozaj vysoká, pretože náklady na takýchto školách sa šplhajú na desaťtisíce až stotisíc ročne. Takže takéto jedno štipendium môže byť v rozmedzí od dvadsať možno až do stotisíc. Momentálne v štátnom rozpočte je vyčlenená celková alokácia dvestotisíc eur na jeden rok. Záleží na tom, koľko ľudí sa hlási, s akými podmienkami alebo nárokmi. Podľa toho usúdime, či podporíme troch, štyroch alebo piatich študentov, lebo finančné zdroje sú naozaj dosť limitované.

Fond na podporu vzdelávania má aj svoj vlastný produkt, ktorým sú excelentné pôžičky. Nimi vieme podporiť až do štyridsaťtisíc eur na jeden akademický rok a takisto je podmienkou, aby išlo o školu v top 500 svetových univerzít. Na Slovensku takáto univerzita nie je, ale v Čechách áno. Je to podpora slovenských ľudí alebo teda s občianstvom v Európskej únii, ktorí študujú na jednej z prestížnych škôl.

Podmienky sú podobné ako aj pri pedagógoch – keď stratíte zamestnanie, zvýši sa vám úrok, keď vyštudujete a nevrátite sa na Slovensko pracovať, zvýši sa vám úrok. Napríklad pri štipendiu Martina Filka je to tak, že keď sa vrátite a budete zamestnaná, dajme tomu tri roky, alebo ako bude dojednané v zmluve, tak celé štipendium je štipendium a nemusíte splácať nič.

Ak sa nevrátite, alebo aj prídete iba na nejaký krátky čas a prerušíte pracovný pomer s dohodnutým ministerstvom, vtedy to prechádza do pozície pôžičky, kedy to musíte splácať, aby sa peniaze mohli poskytnúť iným uchádzačom. Čiže motivácia vrátiť sa je čisto ekonomická, buď to splatíte, alebo to splatíte s vyšším úrokom, poprípade s nejakými sankciami.

Fond na podporu vzdelávania stojí tento rok za ocenením výnimočných pedagógov. Je hlavným partnerom ocenenia Učiteľská osobnosť v Slovensku. Ako ste sa k tomu dostali?

M.Š.: Je to proces, ktorý sa vyvíjal postupne s časom. Som súčasťou Učiteľskej osobnosti tretí rok. Prvý rok som bol pozvaný za študentskú radu. Ďalší rok sme sa na ocenenie išli pozrieť spolu s Dankou už za Fond na podporu vzdelávania. Oslovilo nás to natoľko, že bezprostredne po tom, ako sme sa vrátili z minuloročného galavečera, sme začali vo fonde pracovať na tejto myšlienke.

Byť generálnym partnerom takého veľkého projektu nesie so sebou finančnú záťaž. Ďakujem  zamestnancom fondu, že našli finančný obnos, ktorý sme mohli poskytnúť oceneniu. Priznám sa, keď sme to predkladali na schválenie rade fondu, mal som z toho malé obavy. O to viac ma potešilo, že myšlienka byť generálnym partnerom Učiteľskej osobnosti Slovenska, bola schválené veľmi rýchlo a jednohlasne.

Daniela, ste členkou odbornej poroty. Priblížte nám, aký to bol pre vás zážitok byť priamo pri výbere Učiteľskej osobnosti Slovenska.

D.V.K.: Bol to neskutočný zážitok. Každý z učiteľov, ktorý bol nominovaný, bol niečím iný. Veľmi ma zaujalo, koľko zaujímavých učiteľov, alebo pedagógov máme na Slovensku, ktorí sú inovatívni a chcú vzdelávanie posúvať ďalej. Keď som bola na základnej škole, nezažila som, žeby nás niekto viedol takýmto spôsobom. Vždy to bolo o tom, že máme knihu, ideme sa učiť a máme domácu úlohu. Občas sme mali nejaké chemické pokusy a to bolo všetko. A teraz sa pedagógovia môžu vyšantiť na tých hodinách a to sa mi neskutočne páči.

Bolo ťažké vyberať víťaza?

D.V.K.: Pozostávalo to z viacerých kôl. Každý pedagóg mal v jednotlivých kolách inú úlohu. Čiže niečo vypracovať a natočiť video hodiny.

Musela som sa tomu naozaj venovať. Tráviť pri tom čas, preštudovať všetky materiály a pozrieť si všetky hodiny. A takisto som bola na sústredení vo Vzdelávacom centre v Zaježovej, kde bola posledná TOP desiatka učiteľov a učiteliek. Celý víkend absolvovali rôzne prednášky či odpovedali na otázky, ktoré boli veľmi aktuálne. Museli mať naozaj veľký prehľad o tom, čo robia a ako to robia. Klobúk dole, že to všetko zvládli počas jedného víkendu. Bola som iba v porote, no bola som neskutočne unavená.

Je nejaký konkrétny moment, čo vo vás zarezonoval?

D.V.K.: Dvaja pedagógovia odprezentovali svoju prácu s deťmi. Nebudem hovoriť, s akými deťmi. Mala som až zimomriavky z toho, ako k nim pristupujú, že to nie je iba o tom, že prídu do práce a odídu a tým to končí, ale že s nimi žijú aj mimo školy a snažia sa im pomáhať.

Ak by ste mohli niečo darovať slovenským učiteľom, čo by to bolo?

M.Š.: Začal by som v dvoch rovinách. Prvá je tá jednoduchšia, materiálna. Každý pedagóg, pedagogička od predprimárneho vzdelania až po vysokoškolské by si zaslúžil raz za rok nejakú finančnú odmenu vo výške minimálne jedného, možno aj dvoch platov. Povolanie pedagóga nie je povolaním, ale podľa mňa je to služba spoločnosti. Keď sa pozrieme na krajiny, ktoré sú životnou úrovňou ďaleko pred nami, napríklad severské krajiny, kde sú top priority vkladané do školstva a do zdravotníctva.

Žiaľ, na Slovensku to dlhodobo tak nebolo, aj keď teraz sa to pomaly začína meniť, minimálne finančné ohodnotenie učiteľov sa má zlepšovať v nasledujúcich mesiacoch. Čo sa týka druhej roviny – nemateriálnej, každému učiteľovi a učiteľke by som daroval čas. Učitelia si nosia prácu so sebou domov. Častokrát pracujú na úkor voľného času, ktorý by mohli stráviť so svojimi blízkymi, so svojou rodinou, ktorá na to môže v konečnom dôsledku doplácať.

D.V.K.: Priala by som im, aby mali lepšie postavenie, nakoľko v dnešnej dobe vnímajú rodičia pedagóga len ako niekoho, kto učí ich deti. Dostať ich naspäť do pozície, že pedagóg je niekto, kto odovzdáva vzdelanie, kto trávi čas s našimi deťmi a mali by sme si ho vážiť.

I.H.: Takisto by som im doprial uznanie a úctu, lebo to, bohužiaľ, vyprchalo, nie len pri tomto povolaní, ale všeobecne. Práve pedagóg robí, teraz to nazvem možno hnusne, s materiálom, ale práve s deťmi, ktorým vštepuje naozaj všetko. Veľa ľudí sa práve vďaka pedagógom dostane na rôzne pozície a dosiahne svoje životné méty. A bez nich by to nedali.

Ľahko sa hovorí, že nie je to o peniazoch, ale pokiaľ má človek finančnú slobodu, tak si vie veľa veci oveľa lepšie zariadiť a aj užiť. Čiže je to aj bohužiaľ, alebo aj našťastie o tom. Pedagógov sa veľmi dotýka, keď im všetci hovoria, že majú dva mesiace prázdnin, ale reálne to tak nie je. Takisto by som im doprial čas na sebaregeneráciu a psychickú očistu na nazbieranie síl, aby mohli vštepovať, usmerňovať, posilňovať a podporovať všetky mladé duše.

---

Rozhovor vznikol v rámci projektu Učiteľská osobnosť Slovenska. Jedným z hlavných partnerov Učiteľskej osobnosti Slovenska je Fond na podporu vzdelávania.