Menej ako päť percent kanadských tínedžerov trávi denne aspoň dve hodiny fyzickou aktivitou vonku – a to napriek tomu, že práve tento časový rámec prináša významné benefity pre ich duševnú pohodu a spokojnosť so životom. O alarmujúcom trende odtrhnutia mládeže od prírody, ale aj o pozitívnych dôsledkoch návratu k vonkajšiemu svetu hovorí výskum, na ktorom spolupracovali výskumníčky Louise de Lannoy a Taylor Bradbury. Pýtali sme sa ich, prečo je dôležitý pohyb a hranie vonku.
Tento rozhovor bol preložený z angličtiny do slovenčiny.
Živica cez platformu Hurá von! podporuje učenia vonku na školách už niekoľko rokov a posledný rok sa zameriava prioritne na podporu duševného zdravia detí a tínedžerov na školách v priamom prepojení s pobytom/výučbou vonku. V Kanade ste nedávno robili výskum o vplyve outdoorovej fyzickej aktivity na duševné zdravie, celkovú spokojnosť a šťastie medzi kanadskými adolescentmi vo veku 12 až 17 rokov. Aké inštitúcie na výskume spolupracovali a čo bolo jeho hlavným cieľom?
T.B.: Hlavným cieľom nášho výskumu je pomôcť zlepšiť duševné zdravie mládeže v Kanade na základe doplnenia chýbajúcich údajov v aktuálne dostupných výskumoch. Hoci sa všeobecne uznáva, že vonkajšia fyzická aktivita (OPA – z ang. outdoor physical activity – pozn.red.) je prospešná pre mládež na rôznych úrovniach – duševnej, fyzickej a sociálnej, chceli sme preskúmať, do akej miery môže OPA pozitívne ovplyvniť duševné zdravie mládeže, ako aj stanoviť prahové množstvo OPA, pri ktorom sa už začínajú prejavovať benefity.
Zistili sme, že trávenie aspoň dvoch hodín denne outdoorovými aktivitami malo pozitívny vplyv na celkovú spokojnosť so životom a pocit šťastia adolescentov. Poznatky získané z tohto výskumu môžu pomôcť pri formovaní politík a smerníc, ako aj potenciálnych intervenčných stratégií na zlepšenie duševného zdravia v celej krajine. Okrem toho tento výskum môže poskytnúť informácie o budúcich štúdiách, aby sa ďalej preskúmali výhody a potenciálne mechanizmy OPA v súvislosti s duševným zdravím mládeže.
L.d.L.: Projekt viedla výskumná skupina Healthy Active Living and Obesity (HALO), výskumný tím nemocnice Children’s Hospital of Eastern Ontario Research Institute v spolupráci s Outdoor Play Canada, kanadskou agentúrou verejného zdravia, Ottawskou univerzitou a austrálskou Alianciou pre výskum cvičenia, výživy a aktivity.
Louise, pôsobíte ako výkonná riaditeľka inštitúcie Outdoor Play Canada, ktorá sa venuje podpore kanadských organizácií zameraných na hru a pobyt vonku v prírode. Čo je hlavnou misiou vašej inštitúcie a akým aktivitám v outdoore sa venujete?
L.d.L.: Naším poslaním je spájať odborníkov z praxe, výskumníkov a partnerské organizácie s cieľom podporovať, chrániť a zachovávať prístup k hre v prírode a vonkajšom prostredí pre všetkých ľudí žijúcich v Kanade. Podporujeme a podnecujeme hnutie outdoorových hier, aby sme podporili zdravie a pohodu Kanaďanov a tiež vyzdvihli význam prostredia, v ktorom žijeme.
Aj keď sami nie sme poskytovateľmi programov, spolupracujeme s niekoľkými organizáciami, ktoré realizujú outdoorové programy, vrátane Andrew Fleck Children’s Services, ktorá vedie program starostlivosti pre 73 detí na päťsto akroch zalesnenej pôdy.
Osobne sa outdoorovým aktivitám venujem celý rok. Do práce jazdím na bicykli v každom ročnom období, vrátane našich ottawských zím, počas tohtoročnej sme mali 210 centimetrov snehu, pričom teploty klesali na mínus 30 stupňov Celzia. Tiež lyžujem, korčuľujem, behám, chodím na túry či plávam. Vždy som vonku najradšej s priateľmi, rodinou a fenkou, aj keď nerada behá.
Taylor, čo bolo pre teba ako študentku a zároveň mladého človeka hlavnou motiváciou podieľať sa na tomto výskume? Koľko času vonku v prírode tráviš?
T.B.: Vždy ma zaujímalo duševné zdravie a práca s deťmi a mládežou. V minulosti som sama bojovala s vlastným duševným zdravím, preto mi veľmi záleží na hľadaní spôsobov, ako zlepšiť svoje vlastné duševné zdravie a tým aj duševné zdravie iných. Zhoršujúci sa stav v oblasti duševného zdravia medzi kanadskou mládežou a deťmi som si začala uvedomovať najmä po pandémii COVID-19. Chcela som pomôcť zlepšiť túto situáciu.
Možnosť stáže vo výskumnej skupine HALO ma zaujala, pretože bola zameraná na podporu zdravia detí a mládeže a tiež na podporu ich fyzickej aktivity. Po diskusii o možných témach výskumu s mojím vedúcim Dr. Jeanom-Phillipe Chaputom (výskumník vo výskumnom tíme HALO – pozn. red.) bolo jasné, že sa chceme zamerať na duševné zdravie. Som veľmi vďačná za túto skúsenosť a príležitosť prispieť k skvelej organizácii a úžasnému výskumu.
Ako dieťa som trávila veľa času vonku. Vyrastala som vo vidieckej oblasti údolia rieky Ottawa s dostatkom slobody objavovať prírodu navôkol aj samotnú rieku. Medzi moje obľúbené činnosti patrila cyklistika, plávanie, korčuľovanie, lyžovanie, hranie futbalu, objavovanie divočiny – prechádzky v prírode či chytanie žabiek a hranie klasických hier v prírode – skákanie cez švihadlo alebo schovávačky. Vyrastala som v prechodnom období, keď sa sociálne médiá a elektronika stávali čoraz obľúbenejšími.
Keď som dosiahla tínedžerský vek, začala som tráviť vonku čoraz menej času. Po vstupe na univerzitu som si však uvedomila, aký pozitívny vplyv má pobyt vonku na moje duševné zdravie a stanovila som si cieľ stráviť vonku aspoň hodinu denne. Neustále som hľadala spôsoby, ako tráviť viac času v outdoore, či už to znamenalo premiestniť von stôl, aby som tam mohla študovať, alebo sa venovať inej aktivite vonku – beh, turistika či korčuľovanie, okrem iného mi to pomáhalo zbavovať sa stresu. Vonkajšia fyzická aktivita sa pre mňa opäť stala žiadúcou a bolo mi jasné, že je neoddeliteľnou súčasťou podpory môjho duševného zdravia.
Váš výskum pojednáva aj o tom, že kanadskí tínedžeri trávia oproti minulosti výrazne menej času vonku, čo sa odzrkadľuje aj na ich fyzickom a mentálnom zdraví. To je podľa odborníkov globálny trend a problém mladých po celom svete. U nás na Slovensku neustále rastie počet detí a mladých ľudí, ktorí vyhľadávajú pomoc psychológa či psychiatra a najčastejšie ich trápi stres, úzkosti a depresie. Ako sú na tom mladí Kanaďania v oblasti duševného zdravia?
L.d.L.: Duševné zdravie mladých Kanaďanov je veľkým problémom. Pred pandémiou COVID-19 približne jeden z piatich adolescentov v Kanade trpel duševnou chorobou alebo poruchami užívania návykových látok. Pandémia prehĺbila sociálnu izoláciu a fixáciu na sociálne médiá a telefóny, čo malo za následok výrazný nárast už aj tak alarmujúceho trendu porúch duševného zdravia medzi mladými ľuďmi. Zasiahnuté boli najmä mladé ženy.
Na Slovensku sa priamy prieskum o priemernej dĺžke pobytu detí a tínedžerov vonku zatiaľ nerobil, ale z podobných prieskumov v Európe vieme, že deti a tínedžeri trávia vonku v priemere menej ako hodinu, čo je veľmi málo. Aká je denná odporúčaná dĺžka pobytu vonku v prírode v Kanade? A akému percentu adolescentov sa darí venovať fyzickej aktivite vonku v tomto rozmedzí?
L.d.L.: V súčasnosti neexistujú žiadne oficiálne odporúčanie, koľko času by mali kanadskí adolescenti stráviť denne vonku, avšak všeobecným cieľom sú dve hodiny denne. Podľa hlásenia o fyzickej aktivite detí a mládeže za rok 2024 iba pätnásť percent detí a mládeže vo veku päť až jedenásť rokov v Kanade trávi vonku pri fyzickej aktivite dva alebo viac hodín denne. U adolescentov vo veku dvanásť až sedemnásť rokov toto percento klesá na 4,9.
T.B.: Na doplnenie toho, čo povedala Louise, kanadské 24-hodinové smernice o pohybe detí a mládeže (zahŕňajú usmernenia o fyzickej aktivite, sedavom správaní a spánku – pozn.red.) odporúčajú, aby sa čas strávený vo vnútri nahradil časom vonku, napríklad v hodina telocviku vonku pre väčší zdravotný prínos adolescentov.
Aké ďalšie informácie z vášho výskumu vyplynuli a koľko respondentov ste v rámci neho oslovili? Čo bolo pre vás najdôležitejším zistením?
T.B.: Hoci sme s účastníkmi nehovorili priamo, použili sme Kanadský zdravotný prieskum detí a mládeže z roku 2019, ktorý obsahuje údaje od 11 007 účastníkov vo veku 12 – 17 rokov. Adolescenti v ňom odpovedali na niekoľko otázok týkajúcich sa ich duševného zdravia a času stráveného fyzickou aktivitou vonku.
Najdôležitejším zistením pre mňa bola korelácia pohybovej aktivity vonku a spokojnosti so životom. Pre mladých ľudí je dnes jednoduché pociťovať nespokojnosť so životom vplyvom rôznych spoločenských a akademických tlakov. Toto zistenie posilňuje dôležitosť opätovného získania nášho spojenia s prírodou a vonkajším prostredím, aby sme sa cítili celiství.
Ďalšia informácia, ktorú náš výskum odhalil, bola jednoducho potreba ďalšieho výskumu. Toto je rastúca oblasť záujmu, ale nemáme dlhodobé a intervenčné štúdie na sledovanie zmien v správaní v priebehu času a lepšie pochopenie mechanizmov skrytých za asociáciami, ktoré sme v prieskume identifikovali.
Aké konkrétne benefity ste pozorovali u detí, ktoré pravidelne trávia čas vonku a v prírode?
L: V súčasnosti je už odpozorované, že keď sú deti vonku, viac sa hýbu, menej sedia a dlhšie sa hrajú. Aktívna hra vonku je spojená so zlepšením fyziologických funkcií vrátane zlepšenia muskuloskeletálnej a kardiorespiračnej kondície, zníženia krvného tlaku a zlepšenia výsledkov duševného zdravia, vrátane zlepšenej odolnosti a schopnosti zvládať stres. Tento dôkaz bol spomenutý aj vo vyhlásení o aktívnej hre vonku z roku 2015, ale keďže od zverejnenia tohto vyhlásenia prešlo už desať rokov, vyvíjame aktualizáciu, ktorá má globálny rozsah a zahŕňa všetky vekové kategórie. V tejto aktualizácii skúmame súvislosti medzi aktívnou hrou vonku a zdravím a pohodou ľudí, zvierat a životného prostredia. Aktualizácia bude spustená 25. septembra 2025 v Ottawe v Canadian Center for Outdoor Play.
T.B.: Doplním len, že hra vo vonkajšom prostredí tiež môže uľahčiť socializáciu s inými deťmi a komunitou, čo vedie k zníženiu pocitov izolácie a posilneniu medziľudských zručností.
Existujú rozdiely vo vplyve pobytu vonku na deti z rôznych sociálno-ekonomických prostredí?
L.d.L.: Určite existujú. V Kanade je typická nižšia úroveň „zelenosti“ v prípade ľudí žijúcich v domácnostiach s nižšími príjmami, prisťahovalcov či menšín. Z údajov, s ktorými prišiel kanadský štatistický úrad tiež vyplynulo, že ľudia narodení v Kanade sa venujú vonkajším aktivitám podstatne viac ako prisťahovalci. Spomedzi prisťahovalcov sa muži venujú vonkajším aktivitám viac ako ženy.
T.B.: Nižšie vzdelanie rodičov sa spája aj s kratším pobytom vonku, najmä u dievčat.
O wellbeingu a spokojnosti so životom sa u nás rozpráva veľa – nielen v prostredí škôl, ale aj v biznis sektore a celkovo v populácii, v rámci hľadania životnej rovnováhy. Počas pandémie, v čase uvoľnených opatrení, prúdili davy ľudí, dovtedy zavretých vo svojich domoch a bytoch do prírody, aby tam načerpali energiu a posilnili sa aj mentálne. Príroda fungovala ako liek a v spojení s pohybom ponúkala inšpiratívnu formu trávenia času. Čo je podľa vás hlavnou príčinou toho, že ľudia dnes strácajú prepojenie s prírodou a trávia v nej čoraz menej času?
L.d.L.: Mám pocit, že veľkou mierou na tom je to, že sme z interiéru urobili „ľahšiu voľbu“. Je oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie zostať vo vnútri, v priestoroch s kontrolovanou teplotou a rozmanitou zábavou, ktorú si môžeme dopriať. A naopak, vyžaduje si námahu, aby sme sa vhodne obliekli a našli motiváciu vyjsť von z pohodlného domova. Ale vieme, že keď to urobíme, cítime s a lepšie.
Pomaly už nepoznáme svojich susedov kvôli kultúre zameranej na autá – príliš často sa presúvame autami, čím sme izolovaní od vonkajšieho prostredia, po zaparkovaní sa okamžite presúvame dovnútra. Ale keď strácame kontakt s okolím a nepoznáme svojich susedov a nestretávame sa, ako sa môžeme cítiť pohodlne a bezpečne vonku a ako môžeme nechať svoje deti voľne sa túlať a hrať sa tam?
Stratili sme tiež schopnosť vnímať, že sme súčasťou prírody. Čím rýchlejšie si uvedomíme, že tvoríme jeden celok a že príroda je súčasťou nášho spoločenstva, ktoré by sme si mali vážiť, tým lepšie sa s ňou môžeme naučiť spájať a starať sa o ňu.
T.B.: Súhlasím s Louise. Máme na dosah ruky množstvo zábavy, ktorá nás upokojuje, ale aj izoluje. Sociálne médiá, filmy, seriály a hry sú návykové a v dnešnom svete sa už stali štandardným trávením času. Tieto závislosti ešte viac posilňujú naše oddelenie od skutočného sveta a prírody.
Došlo tiež k nárastu urbanizácie a následne k strate prístupu k prírodným územiam na skúmanie a hranie. Tému, ktorú náš výskum neskúmal, bola kvalita vonkajšieho priestoru, prírodného verzus umelo vybudovaného. Hoci sa teda deti môžu venovať fyzickej aktivite vonku, nemusia tým vždy získať aj pridanú hodnotu z trávenia času v prírodnom a prirodzenom prostredí, čo opäť posilňuje tento nesúlad.
Naše odlúčenie od prírody môže prameniť aj z nedostatku vedomostí, konkrétne z nepochopenia rozsahu výhod, ktoré prináša spojenie s prírodou. Počas môjho výskumu som zistila, že adolescenti síce považujú prepojenie s prírodou za dôležité, avšak zároveň vidíme, že trávia čoraz menej času vonku.
Posilnenie dôkazovej základne, podpora povedomia o výhodách trávenia času vonku a v prírode a hľadanie účinných spôsobov podpory adolescentov pri opätovnom nadväzovaní kontaktov s prírodou sú oblasti, na ktorých by sa malo v budúcnosti významnejšie pracovať.
Čo by mali mestá a obce urobiť, aby podporili deti v trávení času v prírode – aj v mestskom prostredí?
L.d.L.: Vráťme sa k mojej poznámke o ľahšej voľbe: musíme podporovať, chrániť a zachovať prístup k vonkajším a prírodným priestorom na hranie v blízkosti miest, kde deti žijú.
V Severnej Amerike existuje hnutie za vytvorenie centier na hranie priamo na školských dvoroch a v ich okolí po skončení vyučovania s cieľom povzbudiť deti, aby sa v týchto priestoroch hrali spoločne, v rôznych vekových kategóriách a s minimálnym dohľadom dospelých. Aby boli tieto snahy úspešné, je potrebné, aby obce spolupracovali s komunitnými organizáciami a školami a umožnili deťom prístup do týchto priestorov po skončení vyučovania.
Tiež je potrebné, aby tieto skupiny spolupracovali na riadení a eliminácii dopravy v okolí škôl, aby boli ulice v blízkosti škôl bezpečnejšie na hranie aj cestovanie do a zo školy. A napokon je potrebná aj väčšia spoločenská akceptácia podpory detskej nezávislosti tým, že sa deti budú povzbudzovať, aby chodili do školy a inde pešo alebo na bicykli či kolieskových korčuliach, najlepšie so svojimi kamarátmi a s minimálnym dohľadom dospelých. Samozrejme, v závislosti od veku.
Ako plánujete využiť zistenia z výskumu v praxi?
L.d.L.: Náš výskum poukázal na prínos hry na čerstvom vzduchu pre podporu duševného zdravia detí a adolescentov v Kanade. Jeho výstupy spolu s rastúcim počtom prác o prínosoch trávenia času vonku pre zdravie a pohodu ľudí a životného prostredia môžu pomôcť pri tvorbe verejných politík, verejného zdravia a pri presadzovaní ďalších záujmov. Tiež môžu byť užitočné pri práci komunitných organizácií, ktoré hľadajú stratégie na boj proti zhoršovaniu duševného zdravia dospievajúcich.
Prezradíte nám, aké sú vaše najbližšie plány a čomu sa chcete v blízkom čase venovať?
L.d.L.: Ako sme už spomenuli, veľkým projektom, ktorému sa aktuálne venujeme, je vydanie aktualizácie stanoviska k aktívnym hrám v exteriéri po desiatich rokoch. Súčasťou tohto vyhlásenia bude výzva k činnosti a rozsiahly zoznam odporúčaní na podporu organizácií, akou je aj Živica, v oblasti výskumu, advokácie a praxe pri presadzovaní úsilia súvisiaceho s podporou pohybu a hry vonku. Považujte to za pozvánku, aby ste sa k nám pripojili.
T.B.: Naďalej plánujem obhajovať pohybové aktivity na čerstvom vzduchu a podporovať Louise a Jeana-Phillipa, kdekoľvek to bude potrebné. Takisto plánujem pokračovať v štúdiu v oblasti zdravotníctva s nádejou, že sa dostanem do programu asistentky lekára a nakoniec sa budem špecializovať na rodinné lekárstvo alebo pediatriu.
Verím, že sa nám podarí rozvinúť kanadsko-slovenskú spoluprácu v oblasti výskumu a podpory pobytu a výučby vonku a inšpirovať sa navzájom. Ak sa všetko podarí, v septembri vás privítame ako hostky štvrtého ročníka outdoorového vzdelávacieho festivalu Hurá von! v Zaježovej. Čo by ste odkázali pedagógom, rodičom, či sprievodcom, ktorí pracujú s deťmi a mladými alebo sú s nimi v pravidelnom kontakte?
T.B.: Snažte sa ísť príkladom a nastavte ich na úspech. Objavujte nové zábavné aktivity vonku, obliekajte sa vhodne do terénu, prepojte pobyt vonku s výučbou kdekoľvek môžete, vezmite ich na nové miesta. Veríme, že tieto aktivity pomôžu pestovať ich lásku k pobytu vonku. Pokračujte vo vašej skvelej práci.
L.d.L.: Pokračujte v tom, čo robíte a nájdite si čas pre seba, deti aj mladých ľudí, o ktorých sa staráte, na to, aby ste každý deň a za každého počasia chodili von. Teším sa, že sa k vám v septembri pripojíme na festivale Hurá von! vo Vzdelávacom centre v Zaježovej.
Hlavným partnerom platformy Hurá von! je IKEA Bratislava.
Rozhovor vznikol v spolupráci s Outdoor Play Canada.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
