Chceli si vyskúšať, aké je to žiť bez kontaktu s virtuálnym svetom. Študenti preto vypli mobilné telefóny a na štyri dni ich uložili do riaditeľského trezoru. Gymnázium Bilíkova v Dúbravke sa zapojilo do projektu ElektroodpadDopad v spolupráci s mimovládnou organizáciou Živica a s partnerskou akciovou spoločnosťou SEWA. V rámci projektu sa žiaci vzdelávali nielen o vplyve elektroniky na životné prostredie, ale aj na ich každodenný život. Teraz o tom budú učiť mladších žiakov. Rozprávali sme sa o ich pocitoch pred odložením mobilov do trezoru aj po ňom.
Túto reportáž ste mohli čítať aj v Denníku N.
Prvý deň experimentu
Je utorok ráno, kráčame smerom ku gymnáziu a premýšľame nad otázkami pre študentov. Zapisujeme si ich, samozrejme, do mobilu. „V dnešnej dobe sa v podstate nedá žiť bez telefónu a sme zvyknutí na jeho neustále používanie,“ píšu študenti v tlačovej správe k experimentu. „Moderné technológie zásadne ovplyvňujú náš každodenný život a psychickú pohodu,“ píšu. V správe však tvrdia aj to, že táto skúška nie je len o detoxe, ale aj uvedomení si hodnoty zariadení a zodpovedného používania.
Pri vchode nás víta triedna učiteľka a učiteľka fyziky Jana Manczalová. „Podstatné je, že do toho chceli ísť sami. Tlačovú správu napísali oni, mňa poprosili len o drobné úpravy,“ zdôrazňuje. Študenti chceli dostať experiment do médií. Preto poprosili ju aj riaditeľa, aby ich oslovili.
Čakáme na sedačkách pri riaditeľni, študenti sa dohodli, že odovzdajú mobily v utorok pred začiatkom vyučovania. Do experimentu sa zapojilo pätnásť žiakov, traja sa rozhodli, že do toho nepôjdu. „Vôbec to nevadí, vopred sme sa rozprávali o tom, že sa nemusí zapojiť každý, keď je to pre nich náročné alebo si to len nechcú vyskúšať,“ dodáva Jana Manczalová.
Študenti si posadajú do kruhu, niektorí vytiahnu mobily, ale hlavne sa medzi sebou rozprávajú. „Som zvedavý, čo to so mnou urobí a ako sa budem po pár dňoch cítiť,“ zamýšľa sa Peter. Jeho spolužiaci tvrdia, že sa zapojili najmä preto, aby si od mobilov oddýchli. Sami usúdili, že zariadenie využívajú najmä na to, aby spolu komunikovali.
Zisťujeme, ako si budú plánovať spoločné aktivity počas najbližších dní. „Určite sa to nejako dá. Keď sa budeme chcieť stretnúť, dohodneme sa vopred v škole,“ odpovedá Peter. Jeho spolužiačka Alexandra sa o experimente rozprávala s rodičmi. „Mamina bola skeptická voči tomu, že sa nebudeme môcť spojiť, ocino zase hovoril, nech do toho idem, ale dám im dopredu vedieť.“
Podobne sa k tomu postavili viacerí rodičia, všetkým to oznámili vopred. „Klasický budík nemám, ešte to nejako vymyslím,“ vraví Alexandra, keď premýšľa nad tým, ako sa zaobíde bez mobilu. Podobne to má aj Matúš. Hovorí, že ho ráno zobudia rodičia.
„Chcem si skúsiť, aké to je – nebyť odkázaná len na mobil, ale prísť domov a robiť niečo iné,“ vraví Katarína. Podľa nej síce bude otravné byť bez telefónu, ale nebojí sa toho. „Budem mať sociálne siete, mobil nie je jediné zariadenie, na ktorom sa k nim môžem dostať.“ Spomenie však aj to, že sa bude snažiť byť na iných zariadeniach čo najmenej.
„Ja to chcem naozaj dodržať, aby som vedel, či sa budem cítiť inak,“ tvrdí Peter s tým, že inak experiment stráca význam. Väčšina sa nebála odovzdať zariadenie, študenti boli skôr zvedaví na to, ako sa budú cítiť po „skúške“ bez mobilu.
Na chodbu prichádza riaditeľ školy Daniel Kasala. Na sedačku kladie krabicu s nálepkou, na ktorej je obrázok preškrtnutého mobilu. Študenti potom jeden po druhom vložia mobily do krabice, lúčia sa s nimi na pár dní a odkráčajú do triedy na vyučovanie.
Závislosť od mobilov?
Ide síce o pomerne malý experiment, ale študenti si prešli skúškou, ktorú by im možno odporučili aj medzinárodní odborníci. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) minulý rok upozornila vo svojej správe z Európy, Ázie a Kanady na to, že online hry aj sociálne siete môžu byť pre mladých ľudí prospešné, ale stúpa počet tých, ktorí ich používajú problematickým spôsobom.
V rokoch 2018 až 2022 sa počet mladých, ktorí majú problém kontrolovať svoje impulzy na online platformách, vyrušujú ich sociálne siete, ak sú online, alebo sa necítia dobre, ak online byť nemôžu, zvýšil zo 7 na 11 percent. Dvanásť percent mladých ľudí bolo podľa správy vystavených aj riziku problematického hrania.
V správe píšu aj o odporúčaniach pre krajiny, napríklad vytvoriť špeciálne programy pre mladých ľudí, v rámci ktorých sa budú učiť o zdravom životnom štýle v digitálnej dobe. Dôležité podľa nich je, aby sa naučili balansovať svoju online aktivitu s tou offline.
Uvádzajú, že rodičia, verejní činitelia aj učitelia by mali byť oboznámení s rozdielom medzi intenzívnym a problematickým používaním (s príznakmi podobnými závislosti) sociálnych sietí a online hier, aby dokázali včas zistiť, že sú mladí ľudia vystavení riziku.
Odporúčajú aj monitorovanie a presadzovanie oficiálnych vekových obmedzení na platformách sociálnych médií a pri hrách. Krajiny by podľa jednej z odborníčok WHO mohli zvážiť reguláciu digitálnych zariadení, ako sú smartfóny, podobne ako je to pri tabakových výrobkoch.
Natasha Azzopardi-Muscat, riaditeľka divízie zdravotnej politiky a systémov krajiny WHO pre Európu, sa vlani pre americkú spravodajskú spoločnosť Politico vyjadrila, že okrem vekového obmedzenia alebo kontroly cien by mohli vzniknúť aj zóny so zákazom používania zariadení, ako je to aj s tabakovými výrobkami.
Nové pravidlá o mobiloch na slovenských školách
O istých zónach, v ktorých je používanie mobilných telefónov obmedzené, hovoria sčasti aj nové pravidlá pre žiakov základných škôl a prvého až štvrtého ročníka osemročných gymnázií. Reguláciu upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. (zákon o výchove a vzdelávaní – pozn. red.), ktorý nadobudol účinnosť prvého januára tohto roku.
Prináša nové pravidlá používania mobilných telefónov a iných zariadení na elektronickú komunikáciu v školách. Ministerstvo školstva má na svojej stránke usmernenie k zmene legislatívy. Mnohé školy zaviedli pravidlá o mobiloch už dávnejšie, od začiatku roka je to však pre všetky povinnosť.
Mohli si vybrať z piatich možností:
- študenti odovzdajú mobilný telefón po príchode do školy;
- odložia ho v uzamykateľnej skrinke (priestore);
- odložia ho v kmeňovej triede;
- mobily budú len uschované v školských taškách a deaktivované;
- študenti vstúpia do areálu školy bez mobilného telefónu.
Zmeny sa však týkajú len žiakov prvého až deviateho ročníka základných škôl a prvého až štvrtého ročníka na osemročných gymnáziách. Ministerstvo školstva v usmernení uvádza, že mobilné telefóny sú rizikom zbytočného rozptyľovania, spomína kritizované upozornenia, ktoré vyskakujú študentom aj počas vyučovania. Ako jeden z častých dôvodov, pre ktorý sa krajiny rozhodnú zaviesť reguláciu mobilov v školách, uvádza zníženie kyberšikany.
Podľa výskumnej správy (Vybrané formy rizikového správania detí a mládeže v roku 2023) slovenské deti a dospievajúci trávia na internete počas školského týždňa 4,4 hodiny denne, cez víkend 5,1 hodiny každý deň.
Pre študentov druhého ročníka z Gymnázia Bilíkova síce pravidlá neplatia, ale svojím experimentom môžu inšpirovať mladších žiakov. Zákaz mobilov na školách podľa nich má zmysel. „Mám sedemročnú sesternicu, prváčku, a mám pocit, že je na mobile viac ako ja,“ hovorí Linda, ktorá si myslí, že žiaci by na prvom stupni určite nemali mať v škole telefón. „My sme trávili detstvo inak, moja sesternica si zapne telefón aj pri robení domácich úloh.“ Podľa triednej učiteľky je zmena v zákone správnym rozhodnutím, študenti Gymnázia Bilíkova väčšinou rešpektujú, že mobil musia mať uložený v taške.
Posledný deň experimentu
V piatok sme do školy prišli opäť. Študenti sedeli na chodbe a rozprávali sa. Svoje pocity z dní si zaznamenali do zošita. Prvý deň nepocítili žiadnu zmenu. Cez prestávky hrali karty, hru Bang alebo žolíka. „Pred písomkou z biológie sme sa nemohli učiť, lebo poznámky sú v aplikácii Edupage,“ píšu v denníku.
Edupage spomenuli ešte raz, keď sa nemohli pozrieť na suplujúce hodiny a tie, ktoré odpadli. Cestovný poriadok si museli pozrieť doma, ráno cestou do školy nemohli počúvať hudbu. „Väčšinou sa rozprávame alebo sme na obede,“ uvádza sa v denníku.
Pýtame sa ich, či by experiment skúsili znovu. Kolektívne sa zhodnú na tom, že by si skúsili odložiť telefón na celý týždeň aj s víkendom. „Keď sa v sobotu ráno zobudím, som na mobile viac ako cez týždeň,“ hovorí Roman.
„Myslela som si, že to bude horšie. Sociálne siete nepotrebujem. Okrem toho, že som sa musela spojiť so spolužiakmi,“ vysvetľuje Linda a dodáva, že počas štyroch dní musela použiť tablet, ale len na učenie. „Mám v ňom Edupage, cez ktorý komunikujeme veci v škole,“ dopĺňa.
„Nemohla som dať nikomu vedieť, kde som,“ spomína jeden z problémov Alexandra. „Nemohla som ani platiť kartou, ktorú mám len v mobile, ani potvrdiť platbu,“ dodáva.
Žiaci mali na pár dní náhradné aktivity. Niektorí išli na výlet do prírody na Devínsku Kobylu, ktorý mali zhodou okolností naplánovaný ako aktivitu z biológie, iní si zaskákali v Jump aréne v Bratislave. Jeden z nich prišiel pred Jump arénu, stál na inom mieste ako ostatní študenti a myslel si, že tam nie sú. Síce im nemal ako zavolať, ale nakoniec ich našiel.
„Keď jeden zo študentov, ktorý sa na experimente nezúčastnil, videl reportáž o spolužiakoch v televízii, povedal, že by do toho nabudúce išiel,“ hovorí učiteľka Manczalová.
Niektorí žiaci ochoreli, mobil im preto musia vyzdvihnúť rodičia alebo im ho prinesú kamaráti. „Fuu, muselo byť ťažké byť bez telefónu, keď boli doma sami a ešte aj chorí,“ poznamenal študent Samuel. Všetci sa však zhodli, že „skúšku“ bez mobilov zvládli.
Vzdelávajú mladších
Podľa riaditeľa mali aj pred zapojením sa do projektu na škole ekologické aktivity. Síce nie pravidelne, ale počas roka zbierajú odpad, baterky aj papier. Študenti už dávno vytvorili iniciatívu Eko Bilíčka, v rámci ktorej organizujú v škole aktivity ako swapy oblečenia alebo kníh.
„Tento projekt je iný, žiakov vedie k tomu, aby aktívne mysleli na budúcnosť,“ hovorí riaditeľ gymnázia Daniel Kasala. „Nebudú len premýšľať o jednom tričku, či si ho oblečú o týždeň alebo o dva, ale aj o tom, ako to tu bude vyzerať o dvadsať a viac rokov,“ podotýka.
Ide najmä o to, aby mladí mysleli na druhých. Podľa Kasalu majú na škole prvýkrát dlhodobú aktivitu, počas ktorej študenti vzdelávajú rovesníkov, čo je podľa neho najväčším prínosom projektu. Všetky znalosti, ktoré sa naučili o elektroodpade počas roka, posunú spolužiakom, ktorí budú môcť o rok školiť ďalších mladých ľudí.
Jeden učiteľ a dvaja študenti zo škôl zapojených do projektu ElektroodpadDopad absolvujú trojdňový kurz, na ktorom sa oboznámia so životným cyklom elektrospotrebičov. „Od ťažby prvkov potrebných pre ich výrobu cez náročnú výrobu komponentov v rôznych krajinách sveta, naše spotrebiteľské správanie a následné ukončenie života elektrospotrebičov, ideálne recykláciou, teda znovuvyužitím vzácnych surovín,“ vysvetľuje koordinátorka projektu Lesanka Blažencová.
Lujza bola jedna zo študentiek, ktoré vzdelávali mladších žiakov z tercie a kvinty. Zaujal ju rozdiel v tom, kedy dostali svoj prvý telefón. „My sme ho dostali v deviatich alebo desiatich rokoch, oni ho vraj mali už v prvom ročníku, aby mohli zavolať rodičom,“ vysvetľuje. „Zaškoľovanie bolo počas nášho experimentu s odovzdaním mobilov celkom náročné. Pracovala som v skupine so študentkou, ktorá ho mala stále pri sebe, museli sme si písať cez e-mail.“
Mladším žiakom počas týždňa hovorili o cykle elektronického zariadenia. V školeniach budú pokračovať do konca mája a pre študentov z tercie a kvinty organizujú aj súťaž.
ElektroodpadDopad
Celej triedy sa pýtame, čo si odnesú z prednášok v rámci projektu ElektroodpadDopad. Rozprávajú nám o tom, že na hodinách pozerali dokumentárny film Vitajte v Sodome o skládke v africkej Ghane, na ktorej sa hromadí elektroodpad z Európy aj Ameriky.
„Videli sme, ako malí chlapci zbierajú medené káble, pracujú tam celý deň, ale nedostanú skoro nič,“ ozve sa študent Daniel. „Zistili sme, že aj preto nie je okej, kupovať si nový telefón každý rok,“ dodáva a hovorí aj o tom, že netreba niektoré kusy oblečenia prať tak často, ako zvykneme, alebo že by sme si mali dať pozor na vypínanie svetla a šetriť tak energiu.
„Väčšina študentov ani pedagógov nevie, aká zložitá je cesta elektrospotrebičov do obchodov a aj ich likvidácia rôznymi spôsobmi,” vysvetľuje koordinátorka projektu CEEV Živica ElektroodpadDopad Lesanka Blažencová.
Študentov podľa nej najviac šokujú zábery zo skládky v Ghane, potom prichádza hľadanie riešení. „Veľmi by som si priala, aby motivovali a inšpirovali ostatných.“
V školskom roku 2024/25 sa konal už ôsmy ročník projektu ElektroodpadDopad. Študenti sa v rámci rôznych predmetov vzdelávajú o výrobe, používaní a likvidácii elektroniky a o vplyve týchto aktivít na životné prostredie a životy ľudí. Ide najmä však o hľadanie riešení, ktorými sú šetrné používanie zariadení, správne triedenie a predchádzanie vzniku zbytočného elektroodpadu.
Projekt ElektroodpadDopad sa realizuje vďaka podpore partnera SEWA, a. s.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V organizácii Humánny pokrok pôsobila ako aktivistka a istý čas ako manažérka sociálnych sietí a koordinátorka médií. Pre online portál Zero2Hero sa venovala rozhovorom s mladými ľuďmi a ich inšpiratívnym nápadom. Venuje sa primárne environmentálnym, vzdelávacím a spoločenským témam, v Denníku N pôsobí ako spoluatorka Zeleného newsfiltra a reportérka.
