Ochranári hodnotili environmentálne programy politických strán. Koho by odporučili voliť?
Ako a či sa plánujú politické strany kandidujúce vo voľbách do národnej rady venovať životnému prostrediu zisťovali environmentálne organizácie v dvoch dotazníkoch. Pýtali sa, či budú presadzovať konkrétne opatrenia, ktoré prispejú k zlepšeniu stavu životného prostredia na Slovensku.
Jeden dotazník rozposlali organizácie združené okolo Slovenského ochranárskeho snemu stranám, ktoré v prieskumoch dosahovali úspešnosť nad 3 percentá, druhý rozposlala desiatim stranám s podobnou odhadovanou volebnou úspešnosťou organizácia Greenpeace.
V dotazníku od organizácií združených okolo Slovenského ochranárskeho snemu[1] museli strany odpovedať na to, či budú ich zvolení členovia presadzovať napríklad zavedenie zeleného verejného obstarávania, uprednostňovanie ochrany vôd, zavedenie zálohovania jednorazových obalov, zabezpečenie nezávislosti posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA či zákaz geneticky modifikovaných organizmov.
Najlepšie odpovede dostali podľa Daniela Lešinského z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy od strán SMK-MPK, OĽaNO-NOVA, Sieť a TIP. Najsilnejšia strana SMER-SD síce poslala reakciu, dotazník však nevyplnila. „Najlepšie hodnotené strany mali nad 65 percent,“ hovorí Lešinský.
„Najhoršie hodnotíme strany, ktoré boli oslovené, ale nereagovali vôbec, teda KDH, SNS a SDKÚ-DS. Tieto strany alebo nemajú o témy životného prostredia záujem, ignorujú tretí sektor, alebo im chýbajú v týchto oblastiach odborné kapacity. Z odpovedí vidno, že hoci na Slovensku nemáme autentickú zelenú stranu, náznaky ekologického myslenia, cítenia a zodpovednosti voči nášmu životnému prostrediu i zdraviu možno nájsť u viacerých strán kandidujúcich v parlamentných voľbách v marci 2016,“ povedal Lešinský.
Vo voľbách samostatne kandiduje Strana zelených Slovenska, od ochranárov si však vyslúžila kritiku. „Táto súčasná Strana zelených Slovenska má na kandidátke medzi nula až desať percent ľudí, ktorí majú niečo spoločné s ochranou životného prostredia a prírody. Je to až také zneužívanie zelenej značky“ myslí si Lešinský.
Greenpeace sa pýtal na potraviny a zmenu klímy
Na plány pri ochrane životného prostredia sa kandidujúcich strán pýtal aj Greenpeace. Konkrétne bol zvedavý na dve kľúčové environmentálne výzvy: ekologickú budúcnosť potravinového systému a riešenie dôsledkov klimatickej zmeny.
„Vítame, že väčšina programov rieši problematiku potravinovej sebestačnosti, podporu malých fariem alebo rozvoj vidieka (SNS, OĽaNO NOVA, #Sieť, Sme rodina, KDH, Most-Híd, SMK, Strana zelených Slovenska).[2] Čo však hodnotíme veľmi negatívne, sú chýbajúce konkrétne opatrenia ako prepojiť potravinovú bezpečnosť s adaptáciou na klimatickú zmenu či zabezpečiť trvalo udržateľné a ekologické poľnohospodárstvo. Najbližšie sa k tejto ambícii priblížili programy strán Most-Híd, SMK a #Sieť[3],“ uviedla koordinátorka kampane Katarína Nikodemová z Greenpeace Slovensko.
Pozrite si odpovede strán na dotazník od Greenpeace. Po kliknutí sa obrázok zväčší.
Slovensko napríklad potrebuje prepracovať Národný akčný plán na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov (NAP), ktorý nespĺňa požiadavky Európskej únie.
„Aj napriek tomu, že sa väčšina politických strán (všetky okrem SMERu-SD) vyjadrila, že prepracuje NAP tak, aby spĺňal požiadavky EÚ, žiadna z nich to nemá priamo v programe. Zóny bez pesticídov by s menšími či väčšími výhradami (tie mali SMER-SD, SNS, KDH) podporili všetky strany okrem SaS, ktorá plošné jednorazové zákazy nepovažuje za systémové riešenie,“ hodnotí Greenpeace. Pesticídy sú v súčasnosti hrozbou pre včely aj pôdu a kvalitu podzemnej vody.
Sklamaním pre Greenpeace je aj to, že analyzované politické programy nespomínajú explicitne opatrenia na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny. S termínom „klimatická zmena“ pracujú priamo vo svojich programoch iba strany SaS a Most-Híd.
Greenpeace preto očakáva, že budúca vláda zapracuje tieto pripomienky do svojho programového vyhlásenia a príde s konkrétnymi návrhmi.
Možno dôležitejšie, než volebné programy strán je však zastúpenie environmentalistov alebo spriaznených ľudí na ich kandidátkach. A tých je tento rok na výber pomerne dosť. Čítajte viac v rozhovore.
[1] Envirodotazník zastrešili Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA), Slovenský ochranársky snem (S-O-S) a platformy Ekofórum, SEVO Špirála a Agro-ekofórum
[2] Plán presadiť zákon o potravinovej sebestačnosti má vo svojom programe strana SNS. Zvýšenie domácej produkcie chce presadzovať aj OĽaNO NOVA. Strana #Sieť si stanovila cieľ do roku 2020 zvýšiť podiel slovenských potravín na domácom trhu na 80 %.
[3] Most-Híd navrhuje opatrenia pre udržateľnú poľnohospodársku výrobu, venuje pozornosť tzv. slowfood konceptu, a sľubuje rozvoj vidieka v zmysle ekologického a dlhodobo udržateľného princípu. SMK spomína podporu ekologického poľnohospodárstva a opatrení na zníženie erózie pôdy. #Sieť sľubuje vytvoriť podmienky pre zvýšenie podielu aj BIO potravín.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
