Na TikToku má viac ako 40-tisíc sledujúcich. Jej edukačné videá o minimalizovaní odpadu majú niekoľko tisícové zhliadnutia. Okrem toho napísala tri knihy pre deti o ochrane planéty. O tom, prečo je dôležité popularizovať environmentálne témy aj na sociálnych sieťach a ako vyhadzovať menej potravinových zvyškov sme sa rozprávali s greenfluencerkou Dankou Moderdovskou, ktorá je známa pod svojím pseudonymom Zerowasterka.
Prepis rozhovoru sa môže od originálnej zvukovej nahrávky jemne líšiť, keďže bol upravený a editovaný s cieľom zlepšiť čitateľnosť a plynulosť textu.
Na úvod by som povedala, že sa s Dankou poznáme, preto si budeme v rozhovore tykať. Ako vyzerá domácnosť Zerowasterky?
Ľudia by sa možno čudovali, no na prvý pohľad by nezbadali nič iné ako to, čo majú doma. Máme smetné koše na všetky možné materiály – papier, sklo, plast, bioodpad a tak ďalej. Takisto máme všetky technické záležitosti, ako je chladnička, televízor, počítače či iPady.
Tento rozhovor si viete vypočuť aj ako podcast:
Možno kúpeľňa by bola markantnejšia na prvý pohľad. Máme v nej absolútne minimum a snažíme sa využívať bezobalovú kozmetiku. Ak by človek nazrel hlbšie do špajze, nenašiel by tam haldu kadejakých potravín, konzerv a obalov. Snažíme sa využívať potraviny tak, aby sme ich spotrebovali až potom sa dokúpia nové.
Existuje nejaká zásada, ktorú si doma najskôr zaviedla, no potom si ju prehodnotila?
Samozrejme, za tie roky čo sa snažíme žiť bezodpadovo, presnejšie minimalizovať odpad, sme prešli viacerými zmenami. Začiatky boli ‚hŕ-hŕ‘, poďme zmeniť všetko naraz a majme všetko dokonalé a stopercentné až prišlo vyhorenie zo zerowasterského života. Začalo to byť časovo a logisticky náročné a nedalo sa to úplne udržať. Vtedy som si priznala, že to nebude úplne stopercentné. Zo zásad, ktoré som si udržala je používanie nie vrecúškových čajov, ale sypaných alebo si natrháme bylinky na lúke. Snažím sa nakupovať tak, aby väčšina potravín bola v papierovom obale, alebo to kúpim v bezobalových obchodoch.
Čo nezvládame úplne vymedziť je plast. Jednou z mojich prvých zásad bolo, že nebudeme mať doma žiaden plast. Zistila som, že to nie je úplne možné, lebo niektoré potraviny potrebujú byť balené v plaste, napríklad mäso. Takisto sme sa nestali ani vegetariánmi, hoci som to chcela zaviesť, ale nepodarilo sa nám to udržať.
Zmierila som sa s tým, že pivo, víno alebo sirupy musia byť v nejakých obaloch. Veľa potravín som si chcela vyrábať sama, alebo nájsť nejakých dodávateľov, ku ktorým by som si chodila čapovať produkt do fľaše. To som nezvládla. Ak niečo z toho potrebujeme, kúpime to a obal vytriedime do zberu.
Pojem Zero Waste hovorí o bezodpadovosti, no ani u teba to nie je úplne bez odpadu.
Nie, práve to by som chcela uviesť na pravú mieru. Je to mýtus, že to musí byť na sto percent bez odpadu. Nejde to. Aj naši predkovia robili odpad, hoci nie taký, ktorý na Zemi zostáva ďalšie storočia až tisícročia. Odpad sa vždy tvoril, tvoríme ho a aj ho budeme tvoriť. Ide však o to, ako s ním naložíme.
Zero Waste štýl mi poskytol manuál, ako minimalizovať odpad a tiež ma naučil, čo všetko sa dá s odpadom robiť. Naučil ma uvažovať ešte predtým, ako niečo kúpim alebo prijmem nejaký dar, ako s tým potom naložím a kde to skončí.
Pri nákupoch, ale aj každodenných rozhodnutiach, ktoré sa týkajú oblečenia, kozmetiky, potravín či cestovania vždy myslím na to, čo môžem urobiť v danej chvíli, aby som svoj odpad zminimalizovala, hoci sa to nedá urobiť na sto percent.
Máš aj nejaké „guilty pleasures“, ktoré možno nie sú úplne Zero Waste?
Samozrejme. Je to napríklad oblečenie. Hoci nie som nákupná maniačka, nechodím často nakupovať a snažím sa čo najmenej nakupovať online, ale raz za rok si potrebujem kúpiť niečo nové, nie z druhej ruky alebo vyswapované. To je môj guilty pleasure. Nepreháňam to, ale niekedy pri tom zvoľním.
Takisto aj sladkosti. Je ťažšie nakúpiť sladkosti, ktoré máme naozaj radi, tak aby boli bezobalové. Keď to nerobíme každý deň, ale raz začať si niečo doprajeme, je to za mňa okej, pretože viem, že v inej oblasti sa snažím nerobiť toľko odpadu.
Dočítala som sa, že tvoja cesta k Zero Waste začala prednáškami pre priateľov. Kedy to bolo a ako to vzniklo?
Za to môžem poďakovať mojej švagrinej, ktorá ma na to naviedla. Dovtedy som rozdávala, možno niekedy aj nevyžiadané, rady kade-tade medzi kamarátmi. Zaujímali sa a vznikli z toho krásne diskusie. Švagriná sa ma opýtala, prečo neurobím prednášku pre kamošov, urobili sme ju a odvtedy prednášam.
Ako hovoríš, prednášaš vo firmách, na školách, v knižniciach, na rôznych eventoch pre mestá a obce, ako vyzerajú prednášky o potravinovom odpade?
Mám pripravenú prezentáciu, v ktorej predstavím dokonca aj moju špajzu a chladničku. Porozprávam skúsenosti, ktoré sa týkajú potravín. Veľa diskutujeme s ľuďmi o tom, ako a kde nakupovať, o čom rozmýšľať a aké plány si robiť.
Potom sa ich pýtam, ako sa im to darí, čo už vyskúšali a čo nie. Dávame si rady a dokonca aj ja prídem z prednášky niekedy obohatená o nové poznatky. Je to téma, ktorá sa stále mení a vyvíja. Firmy začínajú dbať viac na ekologickú stránku. Takisto aj predajcovia alebo výrobcovia potravín prijímajú opatrenia, ktoré sa týkajú obalov, ako ich urobiť ekologickejšie, za čo im veľmi fandím.
Čo ťa motivovalo začať zdieľať svoju Zero Waste cestu online, najmä na TikToku, ktorý je považovaný za sociálnu sieť pre najmladšie generácie?
Bola to krásna náhoda. Samozrejme, aj ľudia predo mnou začali propagovať Zero Waste. No povedala som si, že moji priatelia by mohli sledovať na sociálnych sieťach mňa. A tak sa to nejako rozšírilo.
Čo sa týka TikToku, tvorím na ňom roku 2020. Presvedčila ma kamarátka, aby sme natočili video. Na čo som jej povedala, že „nebudem tancovať na TikToku.“ Mala som predsudky. Prvé dve videá nejakým zázrakom vystrelili. TikTokový obsah bol vtedy podľa mňa veľmi zameraný na zábavu a možno sa ľuďom zapáčilo, že uvideli nejaký iný obsah. Zdá sa mi, že sa to zapáčilo aj mladým, ktorým nie je naša planéta ľahostajná a chceli by niečo pre to robiť len nevedeli, čo konkrétne. Zrazu im to niekto ukázal.
Myslíš si, že sociálne siete pomáhajú reálne meniť správanie ľudí?
Určite. Keby nebolo sociálnych sietí, ani ja sa o týchto veciach nedozviem. Síce existujú knihy, ktoré si prečítaš, ale je iné, keď to vidíš, ako to naozaj ľudia robia, prípadne dajú tipy, kde, čo a ako zohnať. Práve teraz sú sociálne siete číslo jeden, ako motivovať a prípadne šíriť takéto posolstvá. Ak chceš do knihy doplniť nové informácie, musíš vydať nové vydanie, čo môže trvať aj niekoľko rokov. Je to trochu pomalšie médium ako sociálne siete. Keď už spoznáme nejakého influencera, ktorému začneme dôverovať a ktorého obsah sa nám páči, ľahšie spolu s ním alebo s ňou zmeníme naše návyky, ako keby to bolo spomenuté len niekde v knihe, alebo raz za čas v televízii. Pravidelnosť šírenia posolstva je dôležitá a na to sú vhodné sociálne siete.
Prišla ti aj nejaká spätná väzba, že vďaka tvojmu videu niekto niečo vo svojom živote zmenil alebo zaviedol?
Raz za čas mi niečo príde. Spätné väzby mám skôr po prednáškach, keď sa s niekým opakovane stretnem. Vtedy mi ľudia zvyknú hovoriť o zmenách, ktoré zaviedli, čo je veľmi príjemné. Na sociálnych sieťach nemám spätnú väzbu hneď. Iba niečo v zmysle, že ‚toto je super‘, alebo ‚toto je dobrá blbosť‘. To sú instantné reakcie. To, či naozaj ľudia niečo zmenia sa asi ani nedozviem.
@zerowasterka @cierna_labut spolupráca. Toto video vzniklo v rámci projektu Zachráň zvyšky pokračuje, ktorý podporila Nadácia Tesco v projekte Záchranári jedla. #zerowasterka #planetazemsausmieva #zerowaste #bioodpad #sustainability #zerowastecooking #eko #eco #recycling
Aká je tvoja cieľová skupina na TikToku?
TikTok uvádza, že sú to prevažne ľudia od pätnásť po dvadsaťpäť rokov. Keď vidím profily mojich sledovateľov, ide aj o mladšie ročníky. Decká ešte domácnosti nemajú, ale možno o nich snívajú. Keď im ukážem, čo by mohli urobiť, tak sa im to páči. Potom mám aj starších sledovateľov. Tí už majú vlastné domácnosti a chceli by v nich niečo zmeniť.
Prispôsobuješ videá mladšej generácii?
Priznám sa, že ani nie. Pridávam to, čo robím a čo ma baví. Na bezodpadovom spôsobe života je vždy niečo nové, čo chcem vyskúšať. Niekedy to vyjde a niekedy nie. Uvediem aj príklad. Veľmi sa mi páčil saponát na riady v tuhej forme. Kúpila som si ho. Bol trochu drahší, ale povedala som si, že vydrží aspoň rok a budem s tým dobre umývať riad. Aj sa tak dialo, ale nepasovalo mi to. Saponát nebol pre mňa praktický. Potrebovala som ho jednou rukou držať, druhou ho nanášať, medzi tým mi tiekla voda, a tak som sa vrátila znova k jeho čapovanej forme.
Ak ti niečo nevyjde, neodradí ťa to?
Samozrejme, mala som aj obdobia, keď som si hovorila, že kašlem na to. Zvyčajne je to obdobie, keď toho mám veľa, alebo ochoriem a nevládzem robiť všetko tak dobre, ako by som chcela. Vtedy sa mi zdá, že zlyhávam. Taktiež keď vidím, koľko smetí robia iní a hovorím si, že čo tá moja malá kvapka zmôže v mori odpadu. Vtedy v sebe pociťujem negatívne impulzy. Nie je ľahké prekonať ich, preto zvyknem odporúčať, aby sme sa neporovnávali, lebo akonáhle začneme, zlyháme už na začiatku. Pri týchto ťažších momentoch si čítam moje knihy, ktoré som napísala pre deti a ktoré sú pozitívne. Tie ma znova nabudia, že aj naša jedna malá kvapka tvorí more. A keby nebolo jej, tak by bolo more ochudobnené. Možno k mojej kvapke sa pridajú aj ďalšie a vznikne z nich jazero a možno raz aj more.
Viaceré štúdie naznačujú, že naša pozornosť sa v dôsledku sociálnych sietí a digitálnych technológií postupne skracuje. Tento jav je spôsobený viacerými faktormi a jedným z nich je príval veľmi krátkych videí (často pod 60 sekúnd). V porovnaní napríklad s prednáškou na škole sa nevytratí v krátkom videu kontext? Darí sa ti do krátkeho videa zahrnúť celú podstatu informácie?
Na začiatku to bol boj, ako z toho všetkého čo viem, čo by som chcela ukázať a čo všetko sa dá vtesnať do šesťdesiat sekúnd. Niekedy nestihnem vysvetliť, prečo to tak je alebo aké sú následky môjho konania. Neskôr som si na sebe uvedomila, že keď pozerám videá, tak od tvorcu očakávam, že mi dá obsah dohromady. Niekedy nemusím čítať celého Dostojevského, ale keď potrebujem tú jednu informáciu, tak mi ju tvorca obsahu dá.
Dokonca mi vadilo, že TikTok určitý čas podporoval dlhšie videá ako šesťdesiat sekundové. Zvykla som si nahrávať krátke videá, v ktorých poviem podstatu. Či je to dobré alebo nie, to by bolo na dlhú diskusiu, ale mne to vyhovuje, ak mi niekto informáciu pripraví. Samozrejme, ak je to dobrý tvorca obsahov a pripraví informáciu dobre, skonzumujem ju, zoberiem si z nej, čo potrebujem a skúsim ju napríklad aplikovať vo svojom živote.
A ako sa ti naopak darí udržiavať pozornosť ľudí pri prednáškach?
Prednáška je úplne iná ako video. Pri prednáške môžeme diskutovať. Veľmi rada dávam otázky publiku a ono mi ich tiež rado dáva, čiže vznikne živá diskusia. Používam aj veľa obrázkov, niekedy pustím aj moje video, o ktorom neskôr diskutujeme.
Myslím si, že viem udržať pozornosť ľudí šesťdesiat minút. Dobre, u detí je to skôr 45 minút, počas prednášky treba vyvetrať, aby vydržali. Myslím si, že tá praktickosť robí prednášku zaujímavou. O faktoch a štatistikách hovorím minimálne, skôr sa delím o praktické tipy.
Na sociálnych sieťach máš veľký dosah. Cítiš sa zodpovedná za to, čo pridávaš?
Ešte stále sa stotožňujem s názvom influencer. Necítim sa tak, lebo na Facebooku a na Instagrame, kde sú podľa mňa príspevky viac umelé a príliš ideálne, taký dosah nemám, lebo mi ten formát nesedí. TikTok je pre mňa o trochu pravdivejší. Môžem sa natočiť v aute alebo hocikde inde a byť pri tom aj neupravená. Taká, aká som a práve to sa ľuďom páči.
Myslíš si, že na TikToku sú ľudia autentickejší?
Myslím si, že áno. Cítim to tak. Konzumujem takých tvorcov, ktorí ukazujú realitu. Bolo by mi ľúto, ak by sme stratili tento formát. Nechcem povedať, že je úplne autentický. Aj tam ľudia vedia zahrať a povedať kadečo. Keď mi v šesťdesiatich sekundách niekto ukáže, ako vyzerá jeho chladnička, viac mu to uverím, ako niekomu na Instagrame, kto trochu pózuje.
S influencerstvom súvisia aj spolupráce. Ako si vyberáš, s kým budeš a naopak nebudeš spolupracovať?
Spoluprác v mojom odbore nie je veľa. Nežijem z influencerstva. Ani som do toho kvôli tomu nešla. Zopár spoluprác som mala, no naozaj ma oslovujú len tí, ktorí robia niečo pre životné prostredie alebo v oblasti ekológie. Ďakujem Bohu, že som nebola oslovená nejakými greenwashingovými vecami (marketingová stratégia vytvárajúca ilúziu, že produkty, ciele a zásady spoločnosti sú šetrné k životnému prostrediu – pozn. red.), na čo si dávam naozaj veľký pozor. Ak si pozriete moje videá, zistíte, že spoluprác nie je veľa, lebo Zero Waste je jedinečnou témou, ktorá nepodporuje produkciu nových vecí. Skôr podporujem projekty, ktoré sú dobré, napríklad vzdelávajú v oblasti ekológie.
Spomenula si, že občas ti príde aj nejaká negatívna spätná väzba. Ako na to reaguješ?
Na začiatku ma to prekvapilo. Keď som pridala prvé videá, komentovali mi ich naozaj strašní hejteri (ľudia, ktorí nevhodným spôsobom vyjadrujú svoj nesúhlas na sociálnych sieťach – pozn. red.). Vďaka nim sa rozprúdila diskusia medzi komentátormi. Dokonca vznikli situácie, že ma bránili tí, ktorým sa môj obsah páčil. To bolo veľmi zaujímavé. Potom som tých neslušných komentujúcich zablokovala. Keď vidím nejaký negatívny komentár od niekoho, snažím sa do neho vcítiť a pochopiť, prečo to napísal. Niekedy rozumiem, že pre niekoho sú moje videá blbosť. Často mi píšu, že nezachránim planétu. Na čo odpovedám, že to viem, ale stále môžem radiť, ako minimalizovať odpad. Niekedy odporúčam, aby to vyskúšali. Keď im to nebude sedieť, nebude a keď áno, tak super. Chápem, že nie každému sa to môže páčiť.
Ak som to správne pozrela, tvoje najsledovanejšie video, s viac ako 600-tisíc pozretiami, je o pracom géle z gaštanov. Prečo je to podľa teba práve toto video, ktoré najviac vystrelilo?
Lebo ukazuje každodennú vec, o ktorú sa potkýname a vyhadzujeme ju. Niečo také jednoduché, ako sú gaštany, z ktorých vieme vytvoriť prací gél, ktorý inak kupujeme za peniaze a ktorým ničíme životné prostredie. Keď som uvidela tento tip na internete, musela som ho vyskúšať. Takže sama na sebe som videla, že ma to niečím zaujalo. Samozrejme vo videu, keď máte 60 sekúnd, nestihnite povedať, aby s ním ľudia neprali biele prádlo, takže ak by si čitatelia/poslúchači chceli vyrobiť gél z gaštanov, dávajte pozor na biele prádlo.
Čo sa týka inšpirácií, teraz si vravela, že tip na prací gél si našla na internete, sleduješ nejakých svojich greenfluencerov?
Samozrejme, nezačala by som, keby som nepoznala Zero Waste Japan alebo Zero Waste Münster. To boli prvé dve greenfluencerky, ktoré som sledovala. Potom som začala sledovať aj Peťku Slezákovú – Zero Waste Slovakia a takisto ma inšpirovala aj kniha Zero Waste Home od Bei Johnson.
Rozprávame sa v rámci série Zachráň zvyšky. Ako svoje zvyšky z potravín zachraňuješ ty?
Veľkým vzorom mi vždy bola moja starká, ktorá už nie medzi nami, no vždy ju mám pri sebe, keď varím. Predstavujem si, že mi sedí na pleci a že je tam so mnou. Ona dokázala urobiť, ako sa hovorí z dvoch vajec päť poschodovú tortu a ešte aj zvyšky z nej vedela nejako spotrebovať.
Bola to prvá Zerowasterka, akú som v osobnom živote stretla a práve od nej čerpám hlavné zásady môjho varenia, stravovania a bio zvyškov. V prvom rade ide o nákup potravín. Vždy nakúpime len toľko, koľko spotrebujeme. Keď vidím, že mi niečo predsa stojí dlhšie v chladničke alebo v špajzi, rozmýšľam čo s tým.
Napríklad chlieb je veľká záležitosť. Viem, že si na neho mám dávať pozor, aby nezoschol alebo nesplesnivel, preto z neho krájam krutóny alebo strúham strúhanku. To sú veci, ktoré robili naše staré mamy a ktoré robíme možno aj my bez premýšľania. Takže ak to doma robíte, už ste zerowasteri.
Čo sa týka mliečnych výrobkov, tie sa rýchlejšie kazia, preto si dávam veľký pozor pri nákupe, koľko toho kúpim. Zistila som, že môj syn a ani ja nejeme jogurty, ale vždy sme ich kupovali zo zvyku. Pýtala som sa, na čo to kupujem, keď to ani nejeme. Jogurty jedáva len môj manžel. Ten si kúpi jeden jogurt, ktorý zje.
Čo sa týka zvyškov – šupiek zo zeleniny a ovocia, som veľmi vďačná, že existujú hnedé kontajnery na kuchynský odpad. To sa mi nesmierne uľavilo. Žijem v paneláku, nemala som to, kde vyhadzovať, tak som to skladovala na balkóne a potom to niesla ku kamošom, ktorí mali dom a záhradný kompostér. Bolo to vždy dosť trápne: „Dobrý deň, tu máte vrecko môjho odpadu.“ Som nesmierne vďačná, že máme možnosť vytriediť tento odpad, ktorý neskončí na skládke, ale v kompostárni.
@zerowasterka 😋Ako využiť zvyšky omáčok? 😋Dať ich zamraziť v kockách a použiť do omáčok, špagiet a polievok. Bum bác, jednoduché! Ušetríte planéte zdroje, sebe nákup a peniaze. 💚♻️#zerowasterka #planetazemsausmieva #zerowaste #zerowastecooking #sustainability #lowwaste #varenie #reuse #eko #eco #ecofriendly
Každopádne snažila som sa vymýšľať aj recepty zo zvyškov. Napríklad zvyšky zo zeleniny som vyvárala a vývarom podlievala mäso, ryžu a podobne. No aj tak mi tie zvyšky ostávali. Preto odporúčam využiť ich do posledného maxima a až potom vyhodiť. Vajíčkové škrupinky a kávový rôsol som sušila a nadrobila a hnojila nimi okolie, kríky, stromy a trávu. Tým, že máme už hnedé koše, uľahčilo mi to život.
Hlavnou zásadou pri neplytvaní potravinami je naozaj nakupovať len toľko, koľko spotrebujeme. Každá rodina, keď to začne pozorovať, príde na to, čo a koľko toho naozaj zje, čomu môže prispôsobiť nákupy.
Okrem plánovania nákupov je celkom veľká téma aj to, ako potraviny skladujeme. Máš nejaké overené tipy, ako uskladniť potraviny v chladničke?
Áno, ale nie je to zase nejaká veľká veda. Myslím si, že všetci vieme, že keď namočíme zeleninu do vody, že nám vydrží čerstvá dlhšie. Napríklad petržlen, mrkvu, prípadne pór dávam do sklenených sedem decových pohárov s trochou vody do chladničky, aby mi dlhšie vydržali. Samozrejme, keď toho nakúpite príliš veľa alebo keď veľa varíte, máte v chladničke veľa hrncov, tým pádom sa vám tam poháre s namočenou zeleninou nezmestia. Aj brokolicu skladujem tak, že namočím hlúbik do skleneného pohára. Takisto je dôležité, aby zemiaky neboli pri cibuli, pretože potom rýchlejšie podľahnú skaze.
Keď otvorím chladničku, mala by som vidieť, čo tam mám, keď to nevidím, tak v jej zadných častiach sa kumulujú veci, na ktoré som už aj zabudla a ktoré potom plesnivejú. Takisto aj vajíčka. Vždy ich vyberám z krabičky, aby som videla, koľko ich mám a kedy ich mám dokúpiť. Vďaka tomu si myslím, že vyhadzujeme oveľa menej, ako sme vyhadzovali predtým.
Čo také paradajky? Majú byť v chladničke alebo mimo nej?
Paradajky nekupujem cez zimu, lebo to nie je sezónna potravina. Podľa mňa sú vtedy predražené a vôbec nechutia tak, ako by mali. To je moja zásada, s ktorou vôbec nemusíte súhlasiť. Kupujem ich až vtedy, keď príde paradajkový čas. Priznám sa, že viem, že by sa mali skladovať mimo chladničky, ale dávam ich tam.
S čím sa stretávaš najčastejšie, čo ako spotrebitelia nevieme o biologickom odpade?
Nevieme triediť kuchynský odpad. Keď nazriem do hnedého odpadové kontajnera, ktorý máme pri paneláku, chytám sa za hlavu, čo tam všetko je. Chápem, že to potom smetiari nemôžu prijať, lebo odpad je kontaminovaný s plno plastových sáčkov, zaváraninových fliaš a kade čoho. Dokonca sú tam aj potraviny, ktoré tam absolútne nemajú čo robiť, ako napríklad obrovské kosti. Ľudia tam hádžu aj jogurty v plastovom kelímku. Jednak sa im nechce, ale niekedy ani nevedia, čo tam môžu dať. Môžu tam dať servítky? Alebo môže tam ísť kartón od pizze? Čiže naozaj by som apelovala na to, aby sme sa informovali, čo môžeme a nemôžeme dávať do hnedého odpadkového koša.
Čo nás najčastejšie podľa teba odrádza od triedenia bioodpadu?
Zo skúseností mojich sledovateľov alebo ľudí na prednáškach je, že im to strašne smrdí. Veľmi im vadia mušky a nechcú sa s týmto potýkať. Odmietame sa zaoberať smradľavým a zamuškovaným odpadom. Nemám radu, ako to spríjemniť, no treba si uvedomiť následky toho, čo robíme. Keď kuchynský odpad vytriedime do hnedého kontajnera, neskončí v zmesovom odpade, čím nesmierne uľahčíme životnému prostrediu, ale vráti sa v podobe kompostu, ktorý vytvorí výborné podmienky v zemi pre rast ďalších potravín. Keď skončí na skládke, kysne tam a produkuje oxid uhličitý (CO2), pretože sa tam nemá, kde úplne rozložiť a stať sa súčasťou prírody. Je to veľká škoda, pretože vybehnúť ku kontajneru trvá pár sekúnd. Nie ste tam hodiny, nemusíte pri tom stáť, len to proste vyhodíte a utekáte preč.
Nie je hnedý košík, ktorý máme v domácnostiach, prispôsobený, aby tam tie mušky neboli?
Áno, je, ale mušky sú. Môžeme to akokoľvek vetrať alebo mať na chladnom mieste proste tých pár mušiek tam v lete príde. Teraz v zime je to super. Keď vidím, že mušiek je viacej, vezmem odpad vyhodiť aj keď mám zaplnený kôš len do polovice, aby sa mi netvorili roje.
Mojou poslednou otázkou je, čo by mohol podľa teba urobiť každý, ak by chcel plytvať jedlom menej?
Veľmi pekná otázka. Zamyslíme sa, čo nám chutí a čo radi jeme a prispôsobme tomu náš nákup, potom aj varenie. Keď vieme, čo má naša rodina rada, raz za čas si môžeme zaexperimentovať aj s niečím novým, ale neprispôsobujme sa trendom, ktoré nám potom stoja v chladničke alebo v špajzi.
Takisto skúsme nakupovať čo najviac bez obalu, ak sa dá. Keď máme potravinové zvyšky, zamýšľajme sa, kde končia. Napríklad keď si idem kúpiť nejakú bonboniéru, opýtajme sa koľko čokolády naozaj dostaneme, koľko sa vyhodí obalov a či nepoznáme niečo lepšie napríklad nejakú väčšiu čokoládu v jednom obale. Rozmýšľajme nad našimi návykmi a prehodnoťme si, ktorý z nich naozaj funguje dobre a ktorý nie. Sú to maličkosti, ale obrovsky pomôžu, aby sme nevyhadzovali toľko kuchynského odpadu.
Rozhovor vznikol v rámci série Zachráň zvyšky, ktorú podporila Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
