Nájdete ich vo všetkých kútoch Slovenska a každý rok pribúdajú nové. Sady vzácnych starých ovocných odrôd prispievajú k záchrane zabudnutých odrôd, vytvárajú multifunkčný školský alebo komunitný priestor vhodný na relax či edukáciu, pomáhajú mestám a obciam adaptovať sa na na klimatickú krízu. Tento rok vznikli v Krupine a Nových Zámkoch.
Tento PR článok vznikol v rámci projektov Jedlé ostrovy a SadOVO, ktoré realizuje Živica vďaka podpore od Nadácie Tescco.
Na Slovensku pribudlo tento rok deväť nových sadov. Projekt Jedlé ostrovy nielen obnovuje, ale aj buduje mestské sady – parky s ovocnými stomami a krovinami. Projekt SadOVO sa zameriava na sady v školských areáloch. Na strednom Slovensku v Krupine sa vedenie mesta rozhodlo obnoviť ovocný sad Papuľka, aby nadviazali na históriu krupinského ovocinárstva.
„Ide o ovocný sad vysadený takmer pred 90 rokmi, v ktorom sa okrem iných zaujímavých odrôd nachádza vzácny genofond čerešní – krupinských dudečiek,“ vraví odborná referentka oddelenia projektového manažmentu mesta Krupina Veronika Babiaková. V rámci projektu Jedlé ostrovy totiž Živica spolupracuje so samosprávou, ktorej pomáha finančne aj odbornou supervíziou. „Pre Krupinu bolo a je charakteristické laznícke osídlenie, kde sa dodnes pestujú ovocné stromy, napríklad jablká končiarky, kožovsky, bosmanky, bystrické slivky, jedinečné oskoruše a podobne,“ dodáva Veronika Babiaková.
Obnova ovocného sadu Papuľka sa začala v druhej polovici novembra. Cieľom renovácie bolo zachovať miestne odrody ovocia aj pre ďalšie generácie. Tým, že ide o verejný sad, slúži všetkým občanom, ktorí tam nielen radi relaxujú, ale môžu si i bezplatne nazbierať úrodu a to do desať kíl. Popri sade vedie aj trasa náučného ekochodníka, ktorý spĺňa edukačnú činnosť. Starostlivosť a udržateľnosť sadu zabezpečuje mesto Krupina spolu s Mestskými lesmi a Strednou odbornou školou obchodu a služieb.
V novembri pribudol školský ovocný sad aj v Nových Zámkoch. Tamojšia Základná škola Hradná sa totiž zapojila do projektu SadOVO, ktorý má niektoré ciele podobné, no sad bude slúžiť predovšetkým školákom.
„Podľa môjho názoru je projekt veľmi dobre koncipovaný a zmysluplný – práve svojou realizáciou prostredníctvom škôl. Ich bránami prejde kopec detí počas dlhého časového obdobia a určite sa každý rok nájde niekto, koho téma chytí za srdce. Vzťah detí a mládeže k ovocinárstvu, celkovo k záhrade a spätosti s prírodou, sa pestuje spolu s tým, ako im pod rukami rastú prvé lístočky vlastnoručne vypestovaných rajčín, bazalky či nechtíka,“ vraví tamojšia pedagogička Petra Guzmanová. V škole teda vytypovali pozemok blízko existujúcej prírodnej záhrady, kde sa rozhodli vybudovať nový sad.
„Dreviny a ich jednotlivé odrody sme vyberali spolu so žiakmi na ovocinárskom kurze v Zaježovej, kde sme sa dozvedeli o všetkých kritériách, ktoré je potrebné zohľadniť – mikroklimatické podmienky priestoru výsadby, odolnosť drevín, chuťové a úžitkové vlastnosti plodov. Takisto sme mysleli na to, aby ovocie dozrievalo, hlavne v období mimo školských prázdnin, aby sme mohli zapojiť do jeho zberu čím viac záujemcov,“ dodáva pedagogička.
V novembri tam teda spolu so žiakmi vysadili sedem stromov a päť kríkov. Zo stromov sú to štyri odrody jablone (Spartan, Jonathan, Zlatožltá reneta, Gasconyeho šarlátové), dve odrody hrušky (Boscova fľaša, Lectierova) a menej známa jarabina oskorušová (Škoricová žltá). Tá je najväčším dlhovekým ovocným stromom, tým pádom bude sad slúžiť aj ďalším generáciám žiakov.
Srdcovkou detí podľa pedagogičky je hlavne odroda jablone Spartan, ktorej plody ich najviac oslovili pri ochutnávke rôznych odrôd. Z kríkov sú to tri odrody muchovníka. Sad bude slúži žiakom na výučbu vonku, ale aj na worshopy pre rodičov.
„Hlavná starostlivosť o ovocné dreviny a výučba o nich bude prebiehať počas celého školského roka primárne na záhradníckom krúžku dvakrát do týždňa. Prístup k drevinám však majú všetci žiaci, napríklad aj počas veľkých prestávok, ktoré za vhodného počasia trávia vonku. Takisto budú vyhlásené brigády podľa potreby – či už kvôli vápneniu kmeňov, alebo počas predjarného rezu – aby sa záujemcovia mohli priučiť. Vieme, že žiaci, ktorí stromčeky sadili – spravili tak dobrý skutok pre ďalšiu generáciu žiakov. No nebudú ukrátení. Stromčeky ponesú vizitky s ich menami a kedykoľvek sa vrátia na návštevu svojej „starej“ školy, môžu prísť svoje stromčeky navštíviť,“ uzatvára Petra Guzmanová.