Jedna z prvých kníh, ktoré ma od detstva spájali s babičkou, boli Matějčekove Dejiny umenia. Trávili sme pri nich hodiny. Poznala som ich skoro naspamäť. Vtedy sa začala moja láska k výtvarnému umeniu. Po tom, čo som doštudovala žurnalistiku, prepadol ma smutný pocit, že už nebudem vôbec chodiť do školy. Rozhodla som sa preto skúsiť ešte jednu vysokú školu, ktorá ma bude ukrutne baviť.
Na Dejinách umenia som nebola žiadna hviezda. Študovala som pre radosť, pričom učiva bolo ohromné kvantum. Ale bolo prenádherné. V čase bez internetu som strávila hodiny v knižnici národnej galérie. Učila som sa kontext a vidieť, vnímať, rozoznávať či nesúdiť. Topila som sa v krásne. Každým ďalším mesiacom štúdia mi dochádzalo, koľko málo toho viem a aký je svet výtvarného umenia bohatý a zložitý.
Strih o 25 rokov – nevenujem sa profesijne umeniu, množstvo som toho zabudla. Čo ostalo je vzťah k nemu a obdiv k ľuďom, ktorí mu rozumejú a ponúkajú ho v špičkovej kvalite ostatným. Obnovená Slovenská národná galéria je naozaj pýcha našej krajiny. Priestor porovnateľný so špičkovými výtvarnými scénami sveta. A v ňom diela, ktoré sú tým najlepším, čo táto krajina zrodila.
Dnes som už laička, ako ktokoľvek iný, kto do galérií a múzeí chodí, možno iba trochu viac informovaná. No s istotou viem, že ponúknuť umenie takýmto neznalcom je naozaj náročné. Kurátori v galériách a múzeách toho vedia neskutočné množstvo. Hovoria mnohými jazykmi, vidia toho veľa, čo ostatní nie, vedia a rozoznávajú. Vyberajú pre nás drahokamy.
Nepôsobil v umení. Nemá skúsenosti s umeleckým svetom. Nevyzná sa v umení. Toto uvádzajú o troch najnovších riaditeľoch Slovenskej národnej galérie. Nepotrebujú to, majú dôveru, to stačí. S odvahou idú vyhadzovať, škrtať a meniť. Prepadáva ma strašný pocit bezradnosti. Spomínam na knihy, ktoré opisujú časy po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii v Rusku, keď ľudia bez vzdelania často nastupovali do vysokých pozícií aj vo vedeckých ústavoch. Mali dôveru, nie vzdelanie. Pretvárali svet na svoj jednoduchý obraz. Neboli zlí. Len tam nepatrili. Robili niečo, o čom ani netušili, že na to nemajú.
Prepadáva ma pocit rozkladu inštitúcie, ktorá patrí celej krajine. Ničia obrovskú vzácnosť, ktorá ukazovala to najlepšie, čo v jej histórii vytvorili výnimoční ľudia. Chce sa mi plakať, lebo s tým neviem urobiť nič. Nevedia, čo robia, pričom môžu urobiť škody na mnoho rokov. Ach, ničiť je také jednoduché. Jednu vec viem isto – toto nie je len o galérii, musí sa to skončiť.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Väčšinu svojho profesijného života strávila v médiách. Okrem toho takmer deväť rokov konzultovala a pomáhala s politickým PR. Pôsobí v TA3. Je trénerka, školiteľka a príležitostná moderátorka. Témy, ktorým sa prevažne venuje sú komunikácia vo všetkých možných odtieňoch, prezentácia a práca s informáciami. Obdivuje všetkých, ktorí sa snažia meniť verejný priestor k lepšiemu. Mama dvojčiat, milovníčka príbehov a kníh, dlhých prechádzok rezkým krokom a pletenia.