Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.
Keď sa z misky minú „batulky“, vyberám si krásny malý plod so zlatožltou šupkou. V ústach sa mi rozplynie výborná korenistá chuť. Tá patrí Parméne zlatej zimnej, ktorú niektorí volajú aj „zlatá reneta“. A veruže je naozaj stará. Vznikla už v roku 1510 vo Francúzskej Normandii.
Neodmietnem ani sladké americké odrody ako sú Jonathan, Matkino, alebo Golden delicious. Ale musí to byť Golden zo záhrady, nie z obchodu. Z hrušiek sa poteším Boscovej fľaši, ktorá vznikla náhodne zo semienka vo Francúzsku pred rokom 1793. Francúzsko spolu s Belgickom sú tiež kolískou vzniku väčšiny starých odrôd hrušiek.
Kanada, Švajčiarsko, Anglicko, Nemecko, Rusko, Nový Zéland sú len niektoré z ďalších krajín, odkiaľ pochádzajú odrody jabloní a hrušiek, ktoré u nás pestujeme stovky rokov. Ale kde sú potom tie „naše“ slovenské odrody?
V rámci nášho projektu SadOVO si ľudia často myslia, že staré odrody ovocia sú tie naše, pôvodné, lebo ich pestovali už ich starí rodičia a nie sú v obchodoch. To je síce pravda, ale v skutočnosti skoro žiadne z týchto odrôd nemajú pôvod na Slovensku. Dokonca ani samotný druh jabloň domáca nemá pôvod u nás. Jej divoký predok, jabloň Sieversova, pochádza z Ázie, z oblasti Kaukazu. Jabloň a jej rôzne odrody majú u nás len dlhú tradíciu pestovania. A tak tu „zdomácneli.“
Aby sme boli presní, máme u nás aj takzvané „miestne” či „krajové” odrody, ktoré sa nenachádzajú inde na svete, ale tie sa často nikdy nerozšírili ani mimo jednej obce, doliny či malého regiónu. Poznajú ich väčšinou len miestni a medzi stromami v krajine tvoria menšinu.
Medzi staré odrody, ktoré vznikli na Slovensku a rozšírili sa v rámci celej krajiny, patria z jabloní zrejme len dve – Hontianska končiarka a Solivarské ušľachtilé. Ostatné sa k nám dostali rôznymi cestami. Naši predkovia si ich v dávnej minulosti nosili vo forme vrúbľov zo zahraničných ciest alebo si ich nechali posielať poštou ako vzácny materiál na množenie. Iné sem priniesli prisťahovalci zo zahraničia, prichádzajúci žiť na Slovensko. V novšej histórii sa dali kúpiť vo forme sadeníc vo firmách a ovocinárskych škôlkach. Pripomína vám to niečo?
Tak ako mnohé iné veci – plodiny, jedlá či prvky z kultúry, ktoré u nás majú dlhú tradíciu, tak ani staré odrody nie sú len slovenské a žiadne iné. Je dobré chrániť ich z rôznych dôvodov a pestovať aj naďalej. Stromy starých odrôd sú dôležitou súčasťou našich záhrad a krajiny. Plody majú pestrú škálu chutí, využitia, génov a vlastností, ktoré môžu byť dôležité aj v meniacej sa klíme. Je to vzácne dedičstvo, ktoré nám zachovali naši predkovia. Toto dedičstvo pochádza z celého sveta. Možno nikdy nebolo tak dôležité uvedomiť si to, ako v tejto dobe.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Propagátorka záchrany starých odrôd ovocia, ktorým sa venovala počas štúdií na Fakulte ekológie a environmentalistiky vo Zvolene a súčasná ekofunebráčka. Je absolventkou Sokratovho inštitútu, kam priniesla tému prírodného pohrebníctva, v ktorom vidí zmysel a odvtedy ho pomáha rozvíjať na Slovensku. V Živici pracuje na rôznych projektoch od roku 2017. V súčasnosti sa venuje projektu Funebra a najmä Záhrade spomienok vo Zvolene. Na prírodnom cintoríne pôsobí ako správkyňa a obradníčka. Najviac nažive sa cíti v prírode, s priateľmi, pri dobrej knihe či jedle. Smrť je pre ňu sprievodkyňou životom.