Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.
Odborná porota vybrala spomedzi takmer tristo projektov, zameraných na občiansku vedu, 27 najlepších a medzi nimi aj ten náš – Hurá von s Pl@ntNetom! Projekt sme spolu s kolegom Františkom Cimermanom realizovali aj s francúzskymi vedcami, ktorí túto bezplatnú aplikáciu vyvinuli. Aplikáciu sme preložili v spolupráci so slovenskými botanikmi.
Porota ocenila najmä inovatívny prístup projektu k prepojeniu výučby vonku s modernými technológiami, aj počas pandémie, a prínos k popularizácii vedy a ochrane biodiverzity v mestách a ich okolí. Pl@ntNet vďaka Živici poznajú a hromadne využívajú učitelia a učiteľky nielen na biológii, ale aj na iných predmetoch.
Ako popularizovať vedu?
Počas projektu sa nám, podľa francúzskych dát, podarilo niekoľkonásobne zvýšiť počet užívateľov aplikácie v školách aj v rámci širokej verejnosti. Fotiť a spoznávať rastliny nebaví zďaleka každého, ale využiť telefón či tablet na mapovanie vzácnych a ohrozených druhov rastlín v okolí školy a pridať užitočné údaje do databázy aplikácie, ktoré využijú vedci z celého sveta, v rámci platformy GBIF (Global Biodiversity Information Facility), to je oveľa zaujímavejšie. V tomto momente sa už bavíme o občianskej vede. Zapojení študenti svoje objavy mohli kreatívne spracovať napríklad formou videí, v ktorých sami vystupovali a vyberali pre ne aj hudbu a texty. Výsledky ich práce boli príťažlivé aj pre ich rovesníkov, ktorí dovtedy o botaniku či praktickú ochranu prírody ani nezavadili.
Ľudstvo na hrane a nádej do budúcna
Práve prepojenie umenia, vedy, AI a tiež náročných environmentálnych tém bolo leitmotívom mnohých výstupov projektov, ktorých ukážky sme sledovali v Linzi. Priznajme si, koľkí z nás si ešte čítajú apokalyptické varovania vedcov ohľadne klimatickej zmeny či výstrahy interpretované meteorológmi pre najbližšie obdobie? Začíname byť voči nim imúnni. Ale po pozretí krátkeho emotívneho hudobného filmu mladej Britky o produkcii metánu a jeho vplyve na globálne otepľovanie alebo po umeleckom stvárnení smútku z vojny v podaní ukrajinských tanečníc asi všetkým v sále naskočili zimomriavky a zvlhli oči. Vďaka umeniu a kreativite sa k nám dostali overené informácie cez emócie a dotkli sa nás úplne inak a oveľa intenzívnejšie.
V plnej sále bolo veľmi povzbudzujúce vidieť, koľko vedeckých a umeleckých tímov spolupracuje po celom svete na tom, aby ľudstvo dokázalo zvrátiť a aspoň čiastočne napraviť to, čo pokazilo. Ako k tomu využívajú nielen medzinárodné spolupráce, ale aj umelú inteligenciu ako nástroj na prepojenie ľudského umu a kreativity. Či je to aj návod na riešenie niektorých globálnych problémov, neviem. Ale rozhodne je prepojenie vedy a umenia na úrovni ľudskej mysle veľmi efektívny nástroj, o ktorom podľa mňa budeme ešte počuť. Hovorí sa, je to podľa mňa aj vidieť, že dnešná mladá generácia je citlivejšia, vnímavejšia a aj kreatívnejšia pri hľadaní riešení. Držme si palce, aby to tak naozaj bolo a aby dostala dostatočný priestor a podporu na realizáciu, pretože veľa ďalších šancí ako ľudstvo mať nebudeme.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
