Na Slovensku sa ročne vyprodukuje odhadom 600-tisíc ton potravinového odpadu. Dvanásť percent sa vyhodí ešte po ceste na pulty v obchodoch. V odpade končí aj zelenina a ovocie, ktorým okrem chybičiek krásy nič nie je. O tom, ako obchodné reťazce a jednotlivci môžu prispieť k riešeniu potravinového odpadu z neperfektnej zeleniny a ovocia, sme sa rozprávali s manažérkou spoločenskej zodpovednosti a externých vzťahov Tesco Michaelou Lehotskou.
Chodíte prednášať na základné školy, no žiakom robíte exkurzie aj priamo v obchodoch. Rozprávate im aj o potravinovom odpade?
S týmto projektom sme začali počas našich komunitných dní. Počas niekoľkých týždňov sme dali obchodom možnosť urobiť aktivity, v ktorých by sa prepojili s občianskymi združeniami a školami. Tento projekt som chcela urobiť preto, aby žiaci videli, ako vyzerá ovocie. Ani niektorí dospelí ľudia si nevedia predstaviť, že jablko rastie na strome, čo je celkom bizarné. Ale rozumiem, že ak ľudia nie sú od malička vedení k tomu, aby si vážili potraviny, aby rozumeli tomu, ako funguje potravinový reťazec, môže to skončiť aj takto.
Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast:
Riešiť potravinový odpad a plytvanie potravinami je pre nás prioritou. Aj to, aby sme o tom hovorili s mladými. No aj keď to vysvetľujeme dospelým ľuďom, je to náročné. Ide o komplexnú tému. Vedia si predstaviť, ako vyzerá odpad, ale nevedia si predstaviť celý reťazec a ako to prebieha.
Keď robíte exkurzie, ako deti reagujú na vyhadzovanie jedla?
Predstavili sme im zodpovedné nakupovanie. Už na začiatku exkurzie sme sa detí spýtali, či sú hladné a ak boli, dali sme im sladkosti alebo ovocie. A potom sme im vysvetlili, že keď sú najedení, môžu ísť nakupovať, pretože keď ľudia nakupujú hladní, nakúpia toho viac. Pri chladničkách sme im dali do rúk produkty a opýtali sa, na aké miesto v chladničke by ich uložili, či hore alebo dole a prečo. Snažili sme sa im vysvetliť, že keď niečo umiestnia vyššie, je tam vyššia teplota, ako keď to umiestnia nižšie. Tiež sme sa snažili, aby na to podstatné prišli sami. Zobrali sme ich aj do našej poctivej pekárne, kde si mohli chytiť cesto, urobili si vlastné, upiekli si srdiečka alebo to, čo chceli.
Išli aj do zázemia obchodu, aby videli, kde sú všetky potraviny, aby si nemysleli, že máme všetko, alebo že máme buď plné alebo prázdne sklady. Videli, ako tam pracujú ľudia a ako zvážame potraviny do prevádzok. Od učiteliek sme mali pozitívne reakcie. Boli rady, že ich niekto konečne zobral na takúto exkurziu. Vraveli, že chcú žiakov učiť aj o potravinách, aj o tom, ako zodpovedne nakupovať a vnímať konzum. Deťom sme dali papierik s tipmi, na ktorom boli informácie o tom, ako neplytvať potravinami. Učiteľky nám neskôr povedali, že deti informácie preniesli aj domov – keď videli, že ich rodičia niečo dávajú do chladničky nesprávne, vysvetlili im, že to tam nepatrí. Pre mňa je príjemné vedieť, že v deťoch niečo zostalo a keď takí budú aj v dospelosti, budem veľmi rada.
Máte niekedy od detí aj také reakcie, že nevedeli niektoré informácie o potravinách, napríklad o produkcii mlieka, o iných živočíšnych produktoch alebo o zelenine a ovocí?
Na Slovensku to nie je také zlé ako v niektorých iných krajinách. Počas našich exkurzií sme deťom nevysvetľovali, že jablko rastie na strome, lebo si myslím, že na Slovensku to deti vnímajú. Mali sme tam deti na prvom stupni, ku ktorým treba pristupovať jemne a zvážiť, čo povedať. Chceli sme im to vysvetliť jednoduchým spôsobom, no nevynechali sme ani odbornejšie témy, ako napríklad dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. Vysvetľovali sme to tak, aby si to mohli chytiť a vidieť to.
Hovorili ste o spätnej väzbe od učiteľov na vzdelávanie o potravinách. Čo by sa podľa vás malo zmeniť? Malo by to byť aj súčasťou nejakého vyučovania na školách?
Určite by sa mala viac vyučovať finančná gramotnosť a študentov by sme mali viesť k ochrane životného prostredia. Síce to už existuje, ale treba ísť viac do hĺbky. Učiť aj o potravinách a jednoduchých veciach spojených s ochranou životného prostredia. Hovoriť nielen o tom, že jablká rastú na stromoch, ale aj akým spôsobom skladovať potraviny, ako nakupovať, variť bez zvyškov, aké rôzne recepty existujú a ako neplytvať potravinami. Nemyslím si, že sú to pre deti náročné veci, len je potrebné s tým niekde začať.
Máte aj grantový program Záchranári jedla, ktorý ste odštartovali v roku 2020. V rámci programu podporujete aj projekty na darovanie nepredaných potravín pre ľudí v potravinovej núdzi. Ako Tesco pomáha ľuďom žijúcim v potravinovej neistote?
V tomto smere niečo robíme už desať rokov. Začali sme v roku 2015, v rokoch 2016 až 2017 sme publikovali prvé dáta o potravinovom odpade. V Tesco Slovensko sme znížili náš potravinový odpad o 76 percent. Keď si to porovnáme s rokmi 2016 až 2017, 93 percent potravín, ktoré sú vhodné na ľudskú konzumáciu darujeme ďalej. Som hrdá na svojich kolegov, ktorí s tým pomáhajú, aj na organizácie, ktoré chodia po potraviny. Za celé obdobie je to približne 13-tisíc ton nepredaných potravín, čo môže byť okolo 30 miliónov porcií jedla. Je to dôležité aj preto, že ak by sme vyhodili tieto potraviny, vzniklo by približne 33-tisíc ton emisií oxidu uhličitého. Nie je to len o neplytvaní, je to aj ekonomický, ekologický a sociálny problém. Aktuálne všetky naše obchody darujú potraviny.
Naši kolegovia a kolegyne najprv vyzbierajú potraviny, ktoré už nemôžeme predávať v obchodoch. Zoberú ich do zázemia, kde ich uskladnia na špeciálne miesta. Máme aplikáciu Food diverse, do ktorej zadajú informácie o tom, ktoré potraviny máme k dispozícii. Následne si po to príde charitatívna organizácia. Spolupracujeme s Potravinovou bankou Slovenska a v rámci nej máme vyše 130 charitatívnych partnerov, ktorí sú oprávnení preberať tieto potraviny. Tí ich distribuujú ľuďom, ktorí to potrebujú. Nemusia byť v potravinovej núdzi, ale stačí, že nemajú financie na potraviny. Ak sa potraviny neprevezmú, idú zvieratám, čo je stále lepšie, ako keby sa mali vyhodiť. Pre nás je prioritné potraviny najmä darovať, aby neskončili ako odpad.
Je nejaký rozdiel medzi darovaním čerstvých potravín a tých, ktoré sú napríklad zakonzervované? Ako toto riešia organizácie, ktoré chodia po jedlo?
Darujeme hlavne pečivo, ovocie a zeleninu, keďže je to rýchlo-kaziaci sa tovar, ktorý vieme jednoducho darovať. Darujeme aj trvanlivé potraviny, tých u nás však zostáva menej, keďže sme väčšinou schopní vypredať to. Čo sa týka napríklad mliečnych výrobkov alebo mäsa a iných chladiarenských výrobkov, tam je proces veľmi komplikovaný. Na to, aby sme ich niekomu mohli darovať, musí mať človek potvrdenie od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS). Získať toto potvrdenie nie je jednoduché. Musí mať aj chladiarenský box, mrazničky alebo chladiarenské auto. To je finančne náročná záležitosť, takže sa to viac-menej nedeje.
Mäso alebo iné živočíšne výrobky patria aj u vás medzi potraviny, ktoré tvoria veľkú časť odpadu. Čo sa deje s tými živočíšnymi výrobkami, ktoré nemôžete darovať alebo sa nejako nepredajú?
Aj v tomto prípade sa to snažíme darovať. Máme zopár obchodov, ktoré majú partnerov, napríklad policajtov alebo vojakov, ktorí si po to chodia, keďže majú spomínané potvrdenie a majú aj chladiace boxy. Nie je toho až tak veľa, nepredaný živočíšny odpad ukladáme do boxov, a potom si po to príde naša partnerská spoločnosť, ktorá to ďalej posiela na likvidáciu a asanáciu. Nemáme inú možnosť, keďže pri mäse a inom živočíšnom odpade môže dôjsť ku kontaminácii. V niektorých prípadoch je lepšie to ani nedarovať.
Takže to, čo je potrebné, je zlepšiť možno distribúciu nepredaného mäsa alebo iných živočíšnych výrobkov?
V podstate áno. Rozumiem, že získať potvrdenie je náročné. Možno by sa dalo pozrieť aj na to, či sa môže zjednodušiť tento proces, čo veľmi radi urobíme. Napríklad organizácie však nemajú vždy záujem zasponzorovať chladiace boxy. Potrebujeme, aby niekto prevzal tieto potraviny v krátkej dobe, keďže môže dôjsť k ich kontaminácii. Pre nás je priorita, aby sme dávali ľuďom aj zvieratám bezpečné potraviny. Možno by sa dalo pozrieť aj na to, či je tu sieť organizácií, ktoré by boli schopné a ochotné všetko toto zastrešiť a sprocesovať.
Vrátila by som sa ešte k zelenine a ovociu. Máte projekt Perfectly Imperfect alebo perfektne neperfektná či dokonalo nedokonalá zelenina a ovocie. Týka sa zeleniny a ovocia, ktoré majú „chybičku krásy“, tak ako to aj uvádzate na vašej stránke. Čo to znamená?
S týmto projektom sme začali v roku 2017 a jeho pointa sa odvtedy trochu zmenila. Túto zeleninu a ovocie máme v našich najväčších hypermarketoch. Je v balíčkoch, na ktorých sú nakreslené dve spojené jablká alebo napríklad pokrútená mrkva. V ponuke máme mrkvu, petržlen alebo cesnak, ale za tie roky sme to rozšírili aj na viac produktov. Je to ovocie alebo zelenina, ktorá síce nevyzerá štandardne a dokonalo, ale to vôbec neznamená, že má menšiu kvalitu.
Je stále bezpečná na konzumáciu, stále si zachováva tie isté výživové vlastnosti, rozdiel je len vo výzore. Keď sme s tým začínali, na Slovensku bol problém, že ľudia nakupovali to najkrajšie, najlesklejšie jablko a tú najúžasnejšiu mrkvu. Keď pestujem mrkvu ja, moja mamina alebo babka, nikdy nevyberieme tú najkrajšiu. V reálnom živote je to tak, že zelenina môže byť malá, väčšia, stredná, pokrútená, ale to neznamená, že ju doma vyhodíme. Zjeme ju. Preto sme začali v Tescu bežne ponúkať rôzne veľkosti mrkvy. Nie je to iba o projekte Perfectly Imperfect, ale o tom, dať túto možnosť zákazníkom aj v rámci voľného výberu zeleniny.
Kto rozhoduje o kritériách, ako má zelenina a ovocie vyzerať?
Poviem to strategicky – zákazníci. Komunikujeme s dodávateľmi, ktorí vyberajú to, čo chceme my, keď si myslia, že to preferujeme. Ale nesnažíme sa ich tlačiť do toho, aby nám predávali perfektnú mierku, takto to už dávno nefunguje. Hovorím zákazníci preto, lebo my sa síce môžeme rozhodnúť, že ideme bojovať proti potravinovému odpadu, ideme predávať rôzne druhy mrkvy, ale stále sme maloobchod a potrebujeme mať aj nejaký zisk. Ten budeme mať vtedy, keď budeme predávať potraviny, o ktoré majú zákazníci záujem. Keď budeme vidieť, že kupujú iba dokonalé mrkvy, menšie tam stále zostávajú, aj keď sa ich snažíme edukovať, budeme nútení predávať iba tie dokonalé. Som rada, že to takto už nie je. Odkedy sme spustili Perfectly Imperfect rozmýšľanie zákazníkov sa mení, sú uvedomelejší aj vo výbere.
Aký je rozdiel medzi počtom tej neperfektnej zeleniny a ovocia, ktorú predávate a povedzme perfektnej?
Je ťažké porovnávať to, lebo máme, nazvime to perfektnej zeleniny a ovocia, nepomerne obrovské množstvo oproti tej nedokonalej. Tá z Perfectly Imperfect je lokálna a sezónna, ako všetko ovocie a zelenina u nás. Neviem si predstaviť porovnávať to. Všímam si napríklad, že zákazníci už nenechávajú malé mrkvy. Doma mám morčatá a nakupujem pre nich špecifické potraviny. Keď som bola v hypermarkete u nás na Zlatých pieskoch, bol tam zákazník, ktorý si kupoval mrkvu s vňaťou, tú odtrhol a chcel vyhodiť, opýtala som sa ho, či si nemôžem vňať zobrať pre morčatá. Potom sme sa začali rozprávať, pridala sa k nám pani, ktorá hovorila o tom, že jej vnučka má zajačiky. Kupujem vždy iba tie najmenšie petržleny, lebo keď dám morčatám veľké, obžerú to a zvyšok zoschne. A tak sme sa dostali k tomu, že človek by si mal uvedomiť, čo potrebuje a na základe toho, čo potrebuje, uvedomelo nakupovať.
Keď už ste spomenuli vňať, dá sa použiť aj v niektorých receptoch, ale ľudia ju často vnímajú ako časť potraviny, ktorú nemôžu využiť.
Je viacero takých potravín a teraz, v čase internetu, je správny čas vyhľadať tipy a triky. Pre mňa bol úplný šok, že aj zo šupky z červeného melóna, ktorý moje morčatá milujú, sa dá niečo urobiť. Tých možností je viac, len ich treba vyhľadať.
Melóny sú hitom najmä počas leta, ako využívate ich zvyšky?
Zvyšky dávam „morčaciemu kompostéru”, ale čítala som, že sa z toho dá urobiť šalát alebo narezať a opražiť na panvici. O bezzvyškové varenie sa zaujímam, ale toto bola pre mňa novinka.
Keď zákazník príde do predajne, ako nájde miesto, kde je tá dokonalo nedokonalá zelenina a ovocie? Snažíte sa ho tam naviesť?
Je pri klasickom ovocí a zelenine. Zákazníci to už poznajú podľa formy a farieb. Ale snažíme sa ich edukovať a robiť aktivity, aby si uvedomili potravinový odpad a celkovo udržateľné nakupovanie ako komplexnú tému a aby sme to uchopili z viacerých strán. Rozprávali sme sa napríklad o projekte Záchranári jedla, v rámci ktorého vytvárame priestor pre neziskové organizácie a občianske združenia.
Máme konferenciu pre stakeholderov, ktorí sú v tejto téme aktívni. S nimi sa rozprávame a hľadáme príklady z praxe. Asi pred dvoma mesiacmi sme mali aktivitu s názvom „Viete, či to zjete?“ v rámci pečiva a európskeho projektu FOODRUS. Zákazníkom sme ukázali, čo robiť s pečivom, ktoré im ostane, napríklad si z neho môžu urobiť strúhanku.
Akú ste mali spätnú väzbu v priebehu rokov od dodávateľov?
S dodávateľmi máme aj vlastný projekt oddelene od Perfectly Imperfect. Keď sme začali publikovať dáta o neplytvaní potravinami, spojili sme sa so šestnástimi európskymi dodávateľmi, ktorí už niekoľko rokov publikujú svoje dáta a robia konkrétne kroky k tomu, aby potravinový odpad nevznikal. Jedna vec je dodávať nám dokonalú a nedokonalú zeleninu a ovocie, ale ďalšou možnosťou je, na konci sezóny, pozvať ľudí z okolia, ktorí si u nich môžu niečo kúpiť za menej peňazí alebo urobiť samozber.
S dodávateľom Zeleninárska sme robili projekt o baby zemiakoch. Na poliach im zostávalo najviac najmenších zemiakov, pretože ľudia chcú veľké, ktoré ľahšie ošúpu alebo nakrájajú. Tie menšie zemiaky sme dali do balíčka a označili ich ako baby zemiaky, ktoré sa dajú piecť aj so šupkou. Na vrecku je sivo-strieborný pásik a na exkurziách sme sa od dospelých ľudí dozvedeli, že to na nich pôsobilo prémiovo. Vysvetlili sme im, že inak by sa tie zemiaky vyhodili. Za rok predáme dvetisíc ton týchto zemiakov. Okrem tohto sme znížili aj obsah soli, cukru, tukov a iného v produktoch našich značiek. Zákazník si kupuje stále to isté, je tam len menšie množstvo týchto ingrendiencií a má to stále rovnakú chuť.
V rámci našej správy máme vypočítané, že medzi rokmi 2022 až 2023 u nás vzniklo 2415 ton potravinového odpadu v rôznych kategóriách. Z bioodpadu alebo trvanlivých potravín končí približne jedna tretina v bioplynovej stanici a dve tretiny v kompostárni.
Z legislatívy vyplýva, že potravinový odpad a bioodpad nemá končiť na skládke a má sa zhodnocovať. Odpad z mäsa a iných živočíšnych výrobkov ide na asanáciu. Máme aj kuchynský a reštauračný odpad, keďže máme aj Galérie s reštauráciami. Tohto odpadu je minimum, pričom ide na kompostovanie alebo do bioplynovej stanice. Počas exkurzií nám ľudia zvyknú hovoriť, že vyhadzovať odpad do bioodpadu je jednoduché a že to pre nás nemôže byť také náročné. Ako spoločnosť však máme iné legislatívne požiadavky a vychádzajú nám z toho sankcie, musíme to robiť korektne a ideálne tak, aby sa neplytvalo.
Stretli ste sa už s tým, že by vám slovenská legislatíva vytvárala bariéry týkajúce sa darovania potravín?
To, čo by sa mohlo zmeniť, je darovanie nepotravinového sortimentu. Máme značku F&F Home, čo sú veci do domácnosti, máme aj F&F módu, teda oblečenie. Aktuálne môžeme darovať oblečenie iba na humanitárne účely do zahraničia. Spolupracujeme s ministerstvom vnútra, ktorému darujeme oblečenie, ktoré putuje do rôznych krajín. Ale boli by sme radi, ak by to bolo možné aj na Slovensku. Zatiaľ sa takáto zmena legislatívy neudiala. To sa týka všetkého nepotravinového sortimentu. Môže sa stať, že máme napríklad na lopte zlý štítok, tým pádom ju nemôžeme predávať.
Ak by sme ju chceli darovať, musíme za ňu platiť daň, nie 20 ale 41 percent, pretože sa v nej sčítavajú dve dane dokopy. Nie je to rentabilné a nie je to funkčný proces. Ak by sa ešte na toto vedel niekto pozrieť, pomohlo by to, pretože dostávame aj požiadavky od organizácií na Slovensku. Tých vecí nie je tak veľa, približne toľko, koľko tých trvanlivých potravín, ale aj tak by pomohlo, keby sa znížila daň na nulovú, aby sme to mohli darovať. Keď si porovnáme legislatívu s inými krajinami, na Slovensku nie sme tam, kde ostatní. Ale tie zmeny sa dejú a budú sa diať. Verím, že to na Slovensku bude lepšie.
Tento text vznikol v rámci série Zachráň zvyšky pokračuje, ktorú podporila Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V organizácii Humánny pokrok pôsobila ako aktivistka a istý čas ako manažérka sociálnych sietí a koordinátorka médií. Pre online portál Zero2Hero sa venovala rozhovorom s mladými ľuďmi a ich inšpiratívnym nápadom. Venuje sa primárne environmentálnym, vzdelávacím a spoločenským témam, v Denníku N pôsobí ako spoluatorka Zeleného newsfiltra a reportérka.
