V bežných kompostárňach môže čas dozrievania trvať 24 až 36 mesiacov, v Kežmarku majú modernú kompostáreň, v ktorej dokážu bioodpad skompostovať za tri mesiace bez zápachu. Okrem efektívnej techniky cez aplikáciu dokážu ovládať procesy v komposte.
Tento rozhovor ste mohli čítať aj v Denníku N.
Kompostáreň si ešte pred vstupom do areálu Verejneprospešných prác mesta Kežmarok predstavujeme ako obyčajnú halu, už z diaľky však vidíme netypickú budovu, ktorá pozostáva z troch oválnych striech a dverí pripomínajúcich tie garážové. Vedúci kompostárne Miroslav Fudaly, ktorý má v Kežmarku na starosti odpadové hospodárstvo a životné prostredie, vysvetľuje, že sú to tri kompoboxy (kompostovacie boxy).
Na boku jednej zo stien stisne spínač a dvere sa postupne začnú otvárať. Vnútri sú obrovské kopy hmoty, ktoré pripomínajú mokrú hlinu. Stúpa z nich para, ktorá siaha až k stropu. „Cítite nejaký smrad?“ pýta sa nás Fudaly. Odpovedáme, že nie. „To preto, lebo kompost žije,“ vysvetľuje.
O kompost sa starajú cez aplikáciu
Bioodpad z trávnatých plôch a cintorínskych služieb sa po dovezení do kompostárne najskôr odváži. Druhým krokom je jeho drvenie. Fudaly ukazuje stroj, ktorý to vykonáva – na jednej strane sa do neho odpad vloží a na druhej strane vyjde podrvený. Potom sa premieša s trávou a kuchynským odpadom, ktorý sa takisto nadrví a premieša. Zmes sa presunie do kompoboxu s kapacitou 800 kubických metrov. Tento postup sa opakuje, až kým nie je kompobox naplnený. Kompostovanie sa však v tomto momente nekončí.
Vedúceho kompostárne sa pýtame, čo myslel tým, že kompost žije. „Kompost tvoria mikroorganizmy,“ odpovedá. Mikroorganizmy potrebujú podľa Fudalyho päť vecí: prívod vzduchu, kyslíka, vody, tepla a, samozrejme, organické látky z kompostu, ktoré pohlcujú. Para, ktorá sa vyparuje z hromady bioodpadu, podľa Fudalyho signalizuje, že kompost pracuje, je dobre namiešaný a že je v ňom teplo.
Najdôležitejšou a sledovanou zložkou je práve teplota. V každej hromade kompostu musí byť 70 stupňov Celzia, čo zabije všetky patogény či salmonelu. Preto na komposte podľa Fudalyho nevidíme žiadnu burinu. Teplotu sledujú cez aplikáciu v mobile. Vedúci kompostárne si ju pochvaľuje, pretože kompost môže sledovať aj v čase, keď je doma. „Vidíte, tu máte napríklad zavlažovanie, keď to potrebujete, jednoducho to zakliknete,“ ukazuje nám na svojom telefóne.
„Keď aplikácia signalizuje, že kompost má nižšiu teplotu ako 70 stupňov, zvýšime prívod vzduchu a kyslíka,“ vysvetľuje ďalej. To podľa Fudalyho zapríčiní, že kompost sa začne viac odparovať, mikroorganizmy dostanú viac vzduchu na pohlcovanie organických látok, čím vytvárajú teplo. „Keď má kompost, naopak, vysoké teploty, vtedy zapneme ventilátory na silnejší stupeň, aby sme kopu schladili. Keď to nepomôže, zapneme zavlažovač,“ opisuje Fudaly. Dodáva, že príliš vysoká teplota môže zabiť proces kompostovania.
Čo s vyrobeným kompostom?
Keďže sa do kompostu privádza vzduch, ide o aeróbny spôsob kompostovania, preto kompost nezapácha a nehnije. Pomáha aj prevzdušňovanie. „To sa robí bagrom, ktorý kompost presunie z jedného boxu do druhého každých 14 dní. Tým docielite prevzdušňovanie v každom bode kompostu. Ak by ostal na jednej kope, začal by hniť a zapáchať,“ opisuje Fudaly.
Vedľa kompoboxov je asfaltová plocha, pozdĺž ktorej je rozprestretá kopa kompostu. Z kompoboxov sa tam presunie po 42 dňoch a na nej kompost dozrieva ďalších 56 dní. Každý deň sa prekopáva pomocou traktora. Fudaly nám ukazuje, že na ploche sú zabudované otvory – zavlažovače. „Prekopávame ho každý deň, aby nedošlo k jeho degradácii, aby nehnil a nesmrdel,“ odôvodňuje. Celý proces trvá tri mesiace, po ktorých vznikne plnohodnotný kompost.
Na to, aby sa kompost považoval za vhodné a kvalitné hnojivo, musí prejsť kontrolou. „Keď vyrobíte kompost, nemôžete ho hneď vyviezť. Na vývoz potrebujete požiadať ministerstvo životného prostredia o certifikáciu kompostu. Vzorky kompostu musíte poslať na laboratórne testy. Výsledky testov pošlete na Oddelenie kontroly pôdy a hnojív (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodárstva – pozn. red.) a to vám vystaví povolenie na vývoz hnojív,“ vysvetľuje Fudaly.
Tento proces opakujú raz za tri mesiace pri každej novej várke kompostu.
Po overení ústavom sa z kompostu oficiálne stáva hnojivo, ktoré podľa Fudalyho neobsahuje žiadnu chemickú látku, neznečisťujete prostredie a nezaťažuje zeminu. „Obnovujete pôdny fond bez chemického zloženia a zaťaženia inými látkami,“ dodáva.
Kežmarčania majú prvých päť rokov kompost zadarmo. Každý obyvateľ si môže vyzdvihnúť päťsto kilogramov kompostu za rok a použiť ho na vlastné účely – sadenie, siatie či presádzanie kvetov. Po piatich rokoch si ho budú môcť prevziať za poplatok. Vedúci kompostárne hovorí, že stále testujú, aké množstvo kompostu dokážu spracovať, no je otvorený aj iným odberateľom – poľnohospodárskym družstvám či súkromným roľníkom.
Podľa odborníčky na bioodpad Martiny Gaislovej slovenskí poľnohospodári kompost príliš nechcú. „Konvenčné poľnohospodárstvo je silne späté so syntetickými hnojivami. Na Slovensku majú 60- až 70-ročnú tradíciu. Poľnohospodári si cenia tradičné postupy, ktoré majú odskúšané, je u nich ťažšie dosiahnuť zmenu. Kompost je pritom naozaj veľmi dobrý spôsob, ako rýchlo vrátiť pôde organickú hmotu,“ hovorí Gaislová.
Fudaly zase hovorí o jednoduchosti, ktorú podľa neho poľnohospodári preferujú. „Môžu si zabezpečiť osivo a všetky spomínané podporné látky v sypkom stave v sáčkoch, ktoré si dokážu objednať a zapracovať ich do pôdy na jeden raz, čo je pre nich zrejme jednoduchšie,“ objasňuje.
Jediná na Slovensku
Podľa Fudalyho sa v kompoboxoch dá skompostovať všetko, len je dôležité prispôsobiť technológiu. Pýtame sa ho, či by bolo možné skompostovať aj ľudské telo, nakoľko Rakúšan Bernhard Gamerith zo spoločnosti Compost Systems pre náš portál už pred dvomi rokmi povedal, že proces kompostovania začali testovať na prvých ľuďoch, od ktorých dostali počas života súhlas, a podľa jeho slov funguje perfektne. „Bolo by to možné, no museli by sme zmeniť technológiu kompostovania. Od ministerstva životného prostredia máme zatiaľ povolenie len na kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu,“ priznáva.
Kompostáreň v Kežmarku bola do plnej prevádzky spustená začiatkom roka 2023. Jej vybudovanie a techniku nevyhnutnú na zber a zhodnotenie odpadu samospráva financovala z eurofondov vo výške viac než 2,6 milióna eur. Kežmarok sa na projekte podieľal spolufinancovaním vo výške 140-tisíc eur.
Za rok sa v nej skompostovalo štyritisíc ton biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu – konáre, listy, tráva či kuchynský odpad. Hlavným zámerom kompostárne je, aby bioodpad nekončil na skládke a následne sa zhodnotil.
„Podľa zákona o odpadoch od roku 2023 nesmie biologicky rozložiteľný odpad končiť na skládkach. Mestá a obce majú povinnosť zabezpečiť na zbernom dvore kompostovacie boxy, fermentačné kontajnery alebo sa dohodnúť s niekým, aby im biologickú zložku z komunálnych odpadov vyseparoval,“ ozrejmuje.
Regionálna kompostáreň v Kežmarku je podľa Fudalyho najmodernejšou a jedinou svojho druhu na Slovensku. „Technológia sa musela prerábať ešte v štádiu výstavby, aby splnila podmienky najnovších zákonov Európskej únie na ďalších desať rokov dopredu,“ vysvetľuje.
Najbližšia kompostáreň podobná tej kežmarskej je v Rakúsku. Na Slovensku by ďalšie takéto zariadenie mohlo vzniknúť až niekde za Prešovom. „Vzdušnou čiarou – nejakých 150 kilometrov sa nevytvorí taká kompostáreň, pretože musíme naplniť najskôr našu kapacitu. To znamená, že ‚spádovka‘ musí byť väčšia – zahŕňať viac obcí a miest, neslúžiť len lokálne pre naše mesto,“ hovorí Fudaly. Do kežmarskej kompostárne preto putuje biologicky rozložiteľný odpad z celého kraja. „Keď nás požiada napríklad Liptovský Mikuláš, nemáme mu prečo nevyjsť v ústrety.“
Tri možnosti
V niektorých mestách majú ľudia v bytových domoch k dispozícii hnedé nádoby na bioodpad, pričom v rodinných domoch ich nemajú, ale môžu mať na záhrade kompostér a bioodpad odviezť na zberný dvor.
V Kežmarku majú rovnaké hnedé nádoby na biologicky rozložiteľný odpad v panelákoch aj v rodinných domoch. Okrem nich majú aj tretiu možnosť – vyhodiť tento odpad do veľkokapacitných 240-litrových hnedých nádob, ktoré sú rozložené na rôznych stanovištiach v meste. „Stačí to nacvakať na menšie kusy a nahádzať to tam. Raz do týždňa to odvezieme do kompostárne,“ objasňuje Fudaly. Obyvatelia mesta môžu využiť aj zberný dvor.
Fudaly vyzýva všetkých, ktorí stále nezačali triediť kuchynský odpad, aby neváhali a pustili sa do toho. „Triedenie kuchynského odpadu má význam. Aj Kežmarčania zistili, že bioodpad nehádžeme niekde do komunálu a nevozíme na skládku, ale zhodnocujeme ho a vytvárame z neho kompost – hnojivo, ktoré si môžu zobrať,“ uzatvára.
Rozhovor vznikol v rámci série Zachráň zvyšky, ktorú podporila Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
