V novom roku si ľudia dávajú rôzne predsavzatia. Na Slovensku by sme si mohli sľúbiť, že sa budeme viac venovať futbalovým brankárom. Pre našu krajinu by mohli byť veľkou inšpiráciou. O to viac, že budú voľby. Brankári a pokutové kopy by mohli celej našej spoločnosti zásadne pomôcť.
Nikdy by som neveril, že takéto vety napíšem. K športu mám veľmi vlažný postoj. Moje najväčšie športové výkony pochádzajú zo šachové krúžku. Olympiády a majstrovstvá ani neregistrujem. Tu na Zaježovej netrúbia autá, keď vyhrávame, ani nikto nekričí „Slovenskóóó“. Nanajvýš počuť diviaky, ktoré majú k športu rovnako blízko ako ja.
Ale vedecká štúdia, ktorú vypracoval Michael Bar-Eli ma zaujala. Na Youtube som si kvôli tomu pozrel ako sa kopú jedenástky. Brankár sa hádže raz doľava, raz doprava a málokedy ostane stáť v strede. Často sa stane, že sa hodí na jednu stranu a lopta letí presne opačne. Bar-Eli vyhodnocoval takmer tri stovky pokutových kopov a štatisticky to vyzerá nasledovne: v tretine prípadov sa strieľa doľava, v tretine doprava a do stredu ide rovnako tretina. Brankári sa ale v drvivej väčšine hádžu buď doprava alebo doľava. Prečo došľaka neostanú stáť v strede?
Vysvetlenie je celkom jednoduché. Tým, že sa brankár hádže do strán, vytvára dojem premysleného konania. Nestojí ako trapko v centre bránky, ale radšej sa hýbe a ostošesť sa hádže, kde sa len dá. Voči fanúšikom to lepšie vyzerá. Ťažko by brankár na tlačovke vysvetľovať, že podľa vedeckej štúdie a štatistiky je rovnako dobrá stratégia ostať stáť v strede bránky. Jednoducho radšej vyvíja činnosť, aj keď neprináša žiadny úžitok.
Naši politici sa správajú rovnako ako brankári. Tresnú raz to, potom ono. Neostanú ticho, chcú aby ich bolo stále a všade počuť. Aj keď to často nedáva žiadny úžitok. Navrhnú zákon, potom ho stiahnu, pripravia vyhlášku a vzápätí ju novelizujú, sľúbia toto a nesplnia tamto. Prečo dočerta vyvíjajú toľko činnosti? Brankári musia robiť divadlo a ako blázni sa hádzať do strán. Publikum to vyžaduje. Čo ja by som ale dal za to, keby sa politici nezmietali v záchvate činnosti a neblbli ľuďom hlavy svojim metaním sa raz na jednu a potom na druhú stranu vzbudzujúc dojem úžitku pre spoločnosť.
Múdry Lao-c´ už pred tisíckami rokov vedel, kto je najlepší vládca – „Ten, ktorého si ľud nie je takmer vedomý.“ Vraj by mal aj zotrvávať v pozadí a šetriť slovami. Bol by to vlastne taký brankár, ktorý nepohnute stojí v strede a nebalamutí občanov zbytočnými výpadmi do strán. Chcel by som vedieť, čo by Lao-c´ povedal na našich vládcov. Ten neustály príval fráz a vyjadrení s obsedantnou potrebou byť v popredí. Aj keď sa svojim pohybom len snažia vytvoriť dojem, aká je ich činnosť dôležitá. Lopta pritom často letí na opačnú stranu.
Keď pôjdem v marci k voľbám, chcel by som voliť odvážnych brankárov. Takých, čo sa neboja ostať v strede bránky, aj keď fanúšikovia by chceli šou. Keď takýchto brankárov nájdem, majú môj hlas. V krajine takýchto odvážnych brankárov a fanúšikov by som chcel žiť. So zaježovskými diviakmi by som si potom aj zakričal z plného hrdla „Slovenskóóó“.
Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!
Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettra.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Zakladateľ a bývalý riaditeľ Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica. Pôvodne učiteľ v Bratislave, dnes obyvateľ lazov na Zaježovej. V rámci CEEV Živica sa venuje zriadeniu modelovej škole vo Zvolene.