Nápojové obaly od džúsov, mliek či iných potravín poznáme pod ľudovým názvom tetrapaky. Aj keď sú tieto obaly viacvrstvové, zložené z papiera, plastu a hliníka v tenkých vrstvách, je dôležité ich správne triediť. O tom, do akých kontajnerov patria, čo sa s nimi následne deje a ako sa recyklujú napríklad v Taliansku, sme sa pýtali Mareka Brinzíka z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack.
Natur-Pack má na starosti spolupodieľanie sa na napĺňaní recyklačných cieľov. Niektoré odpady sa recyklujú bez problémov, kým s niektorými je to náročnejšie. Ako sme na tom s nápojovými kartónmi? Dajú sa nápojové kartóny na Slovensku zrecyklovať?
Na Slovensku máme jedného recyklátora, ale momentálne sa podľa mojich informácií slovenské kapacity veľmi nevyužívajú. Išlo o technológiu, prostredníctvom ktorej sa z nápojových kartónov vyrábali dosky, napríklad na lavičky alebo podobné produkty. Špeciálne na spracovanie nápojových kartónov využívame a hľadáme kapacity v zahraničí. V priebehu rokov sa to stále mení. Nejaký čas to bolo Poľsko či Ukrajina. Teraz sa intenzívne rokuje s talianskym recyklátorom.
Tento rozhovor si môžete aj vypočuť:
Pri autorizácii textu boli niektoré vyjadrenia z podcastu spresnené a doplnené.
V minulom roku sa jedna z našich partnerských samospráv (mesto Senec) a zberových spoločností stala, spoločne s nami, súčasťou pilotného projektu organizácie Circular Shield na Slovensku, a tak sa verím, že začala výborná spolupráca s veľkým spracovateľom nápojových kartónov v Taliansku.
Zľudovelé označenie tetrapaky nie je celkom správne. Hoci ide o najznámejší nápojový kartón, v skutočnosti sa na Slovensku využívajú aj iné typy podobných obalov. V zmysle legislatívy sa tieto obaly nazývajú kompozitné obaly na báze lepenky, starší názov sa mi však pozdával viac a to viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky. Pri komunikácii s verejnosťou ich zvyčajne nazývam označením nápojový kartón, o ktoré nás žiada aj samotná spoločnosť Tetrapak.
Nápojový kartón je recyklovateľný materiál, aj keď nemáme dostupných špecializovaných recyklátorov tak, aby ich mali zberové spoločnosti za rohom. Na rozdiel od recyklátorov papiera, ktorých máme aj na Slovensku viacero.
Prebieha na Slovensku vznik a vývoj recyklačných kapacít? Mení sa situácia?
Organizácie zodpovednosti výrobcov zodpovedajú aj za plnenie takzvaných štátnych recyklačných limitov. Európske ciele sú veľmi ambiciózne a veľmi prísne. Musíme stále zlepšovať úroveň recyklácie. Treba však povedať, že postupne vznikajú nové recyklačné kapacity na Slovensku, ale aj v Európe. Je to o ekonomike, ale aj vzdialenosti či preprave.
Vzhľadom na to, že intenzívne pracujeme s recyklátormi, máme celkom dobrý prehľad a vidíme, že to, čo sa včera recyklovať nedalo, dnes sa už dá. Takže je viacero prístupov. Buď firmy alebo spoločnosti prechádzajú na obaly, ktoré sú recyklovateľné či lepšie recyklovateľné, alebo vznikajú noví recyklátori a nové technológie. To je dobrá správa a mojím predpokladom je, že v najbližších piatich rokoch výrazne vzrastú rozmanité recyklačné technológie, ktoré budú sústredené v Európe, pričom ešte pred pár rokmi sa skoro všetko vyvážalo ďaleko do Ázie. Teraz je tendenciou, urobiť to efektívne na svojom území.
Z čoho presne je zložený najbežnejší typ nápojového kartóna?
Nápojové kartóny sú vyrobené prevažne z papiera. Približne tri štvrtiny z hmotnosti nápojového kartónu tvorí papier. Dokonca je to papier vysokej kvality a prvej generácie, čiže je vyrobený z celulózy. Zvyšok predstavuje plast a hliník, pri niektorých typoch hliník absentuje. V zmysle európskej, ale už aj slovenskej legislatívy sa k nemu musí pristupovať ako k materiálu, ktorý sa netriedi s papierom, preto nepatrí do modrých kontajnerov. Triedi sa samostatne, alebo spoločne s kovovými obalmi či spoločne s plastami. Veľmi často máme na Slovensku už takzvanú trojkombináciu – spoločný zber, kedy sa do jedného kontajnera/vreca zbierajú spoločne nápojové kartóny s plastovým odpadom a odpadom z kovov, čo sú napríklad konzervy alebo plechovky.
Koľko percent nápojových kartónov, ktoré ľudia vytriedia, sa zrecykluje?
Podľa informácií, ktoré mám je to pri nápojových kartónoch niečo cez tridsať percent z celkového množstva, ktoré sa uvedú na slovenský trh. Problém, na ktorý chceme upozorniť, je, že nezanedbateľná časť nápojových kartónov stále končí v zmesových kontajneroch. Z toho, čo vyzbierame v našich samosprávach z farebných kontajnerov alebo vriec, vieme zrecyklovať viac ako 80 percent. Percentá sa menia, každý rok je to inak, ale v roku 2021 to bolo vyše 80 percent. Bol to najúspešnejší rok a bežne sa úroveň zhodnotenia pohybuje niekde medzi 45 až 60 percent. Podstatná časť sa zhodnotí energeticky a menšia časť materiálovo.
Náš tím v Natur-Pack je známy tým, že robí analýzy odpadu po celom Slovensku, prostredníctvom ktorých nahliadame do kontajnerov, čo v nich je. Pravidelne narážame na nápojové kartóny v zmesových kontajneroch, čo je obrovská škoda, ako nakoniec aj v prípade akýkoľvek iných recyklovateľných materiálov, ktoré končia v zmesovom koši.
Čo je tou príčinou, prečo nápojové kartóny končia v zmesových kontajneroch? Nesúvisí s tým aj to, že nie v každom meste patria do toho istého kontajnera?
Áno, trochu tomu môže nahrávať aj nejednotnosť triedeného zberu, že v jednom meste je to tak a v druhom inak. Všade, kde sa to dá, sa snažíme prejsť na spomínanú trojkombináciu. Je to naozaj najefektívnejší systém a veľmi sa nám osvedčil. Je dobrý aj pre nápojové kartóny, pretože sa dostáva na skladovacie priestory rýchlejšie a v zberovej spoločnosti sa vie rýchlejšie presunúť z kontajnerov do, pre tento materiál, bezpečnejších skladových priestorov, ako keď sa zbiera samostatne. Pre tento materiál je dôležité správne skladovanie a ideálne čo najskoršia preprava k spracovateľovi. Je to pomerne citlivý materiál na znečistenie.
Keď sa vrátim k tým dôvodom nedôsledného triedenia – jedným dôvodom môže byť nejednotnosť, ale ľudia vidia na kontajneroch, čo do nich patrí. Aj keď nejednotnosť nie je zanedbateľná, horšie je, že ľuďom je to často jedno, pretože vidíme, že v zmesovom kontajneri končí aj papier, pričom už aj deti v materskej škôlke vedia, že papier patrí do modrého kontajnera.
V akomkoľvek zmesovom kontajneri, ktorý otvoríme, nájdeme na 99 percent papier aj nápojový kartón. Nápojového kartónu je v porovnaní s papierovým odpadom menej, ale v zmesových kontajneroch končí pravidelne. Určitá ľahostajnosť, nedôvera v triedený zber, môže byť ďalšou príčinou. Niekto si možno povie: „Je to kombinovaný materiál, ten sa nezrecykluje.“
Sme presvedčení, že popularizácia správneho triedenia nápojového kartónu je ďalší krôčik k tomu, že sa zlepšíme aj v triedení všetkých ostatných komodít. Veľmi často sme sa venovali papieru a nápojový kartón bol na okraji. Je ho aj menej v triedenom zbere ako ostatných hlavných komodít. Stále je to však dôležitý zdroj surovín.
Marek, bol si sa pozrieť aj v jednom talianskom závode, kde recyklácia týchto obalov funguje ukážkovo. Ako to tam vyzeralo a ako tam prebieha recyklácia nápojových kartónov?
Talianska spoločnosť Lucart je obrovskou fabrikou. Páčilo sa nám, že z tej hmotnostne menej zastúpenej časti nápojového kartónu, teda polyetylénu a z hliníkovej fólie, vyrábajú materiál, ktorý sa volá ALPE, čo je skratka hliníka (aluminium) a polyetylénu. Z ALPE vyrábajú zásobníky využívané na dávkovanie hygienických potrieb, napríklad na utierok na ruky, ktoré sú bežne vo verejných budovách na toaletách.
Návšteva talianskej spoločnosti bola pre mňa veľmi zaujímavá v tom, že som videl obrovské zariadenia na spracovanie papiera. Ukázali nám naskladnené obrovské, niekoľko tonové baly papiera, ktoré boli vyrobené z nápojových kartónov. Zistili sme, ako rozdielne vyzerá papier, ktorý je priamo z celulózy, ako vyzerá papier, ktorý je už zo zrecyklovaného papiera a ako vyzerá ten z nápojového kartónu. Každý papier má trochu inú farbu a predpokladám aj trošku iné vlastnosti. Videli sme tiež dopravníky, ktorými sa balíky prinášajú do rozvlákňovača. Ukázali nám aj časť technológie, kde sa odoberá hliníkový a polyetylénový zvyšok. Z toho sa potom vyrábajú granule. Z nich sa následne vytvárajú rôzne druhy finálnych výrobkov. Výrobu foriem pre hygienické potreby sme nevideli. Tieto sa totiž vyrábajú na inom mieste.
Do spoločnosti Lucart sme sa dostali vďaka spolupráci s neziskovou organizáciou Circular shield, ktorá sa zameriava na to, aby sa v rôznych mestách dobre triedilo a aby ľudia pochopili, prečo je dôležité triediť nápojové kartóny. No ich aktivita ide ešte ďalej. Snažia sa nápojové kartóny z daného mesta dostať k recyklátorovi, v tomto prípade sa bavíme o tom talianskom, a potom následne recyklát – hygienické potreby, dostať späť do mesta cez zelené verejné obstarávanie. Takže sa vytvára materiálový kruh.
Z návštevy už onedlho zverejníme na našom YouTube kanáli reportáž iniciatívy Miesta preč. Cieľom tejto iniciatívy je popularizovať miesta, kde končia odpady. Iniciatívu tvoríme spoločne s jej zakladateľskými organizáciami INCIEN a Slovakia Going Zero Waste. Reportáže od recyklátorov pomáhajú verejnosti, pochopiť význam správneho triedenia odpadov.
Takže nevyrábajú z toho naspäť tetrapaky?
Nie, z tetrapaku sa už tetrapak vyrobiť nedá. To je podľa niektorých názorov jeho hendikep a dôvod na to, že nie je úplne v cirkulárom v kruhu a že z neho nevieme vytvoriť presne ten istý materiál, ako napríklad pri hliníkovej plechovke, PET fľaši alebo skle. Tento obal má však mnoho zásadných predností. Pri balení potravín zohráva veľmi veľký význam hygienická bezpečnosť obalu a trvanlivosť. Práve v týchto parametroch je nápojový kartón mimoriadne zdatný materiál.
Takže sa tu bijú dve veci. Prvou je to, že pri nápojových kartónoch sa nedá dosiahnuť úplná cirkularita v tom, že z tetrapaku urobíme nový tetrapak. No druhou vecou je, že nápojový kartón je recyklovateľný a že papier z neho, ktorý je mimoriadne kvalitný, sa spracovať dá bez problémov a v prípade špecializovaných recyklátorov je možné materiálovo využiť aj ostatné materiály, prípadne sa dajú spracovať energeticky.
V Taliansku si videl, že aj s ostatnými časťami tohto obalu sa pracovať dá?
Áno, v prípade talianskeho recyklátora to tak je. Tie ostatné časti nejdú na energetické zhodnotenie alebo nebodaj na skládku. Istými spôsobmi sa dajú využiť kompletne. Samozrejme, existujú rôzne úvahy o tom, aké materiály v budúcnosti by mohli byť ešte lepšie, či ich nahradia povedzme celohliníkový obal. Toto sú však už diskusie a úvahy pre iných odborníkov, ktorí to budú skúmať.
Podľa informácií, ktoré máme, je vývoj v oblasti obalov veľmi intenzívny. Mnoho firiem hľadá materiály, aby boli čo najlepšie recyklovateľné. No treba brať do úvahy, že balenie potravín má svoje špecifiká. Aj trvanlivosť má svoj environmentálny dosah, keď dokáže udržať potravinu dlhú dobu kvalitnú, chutnú a zdravotne nezávadnú. A to už musia vyhútať iní odborníci. Prekonať pozitívne vlastnosti nápojových kartónov však bude veľmi veľmi náročné.
Prečo to podľa teba takto nefunguje aj u nás na Slovensku?
To je ťažké jednoducho zodpovedať. Na Slovensku máme recyklátorov papiera, ktorí môžu spracovať aj nápojové kartóny, ale zvyškovým materiálom sa už nevenujú. V podstate recyklátori papiera si väčšinou pridávajú tieto technológie, aby vedeli využiť nápojový kartón so všetkými jeho zložkami. Podobne ako pri triedenom zbere je dôležité, aby sa na nápojový kartón jeho spracovávatelia nepozerali iba ako na papier, ale na viac druhov materiálov, ktoré je možné zúžitkovať.
Netuším, aká veľká by to bola investícia, aby si recyklátori rozšírili technológiu aj o výrobu spomínaného regranulátu (ALPE). Technológie vznikajú postupne, ale čo sa týka veľkých recyklátorov, sú to podľa mojich odhadov veľmi veľké investície, ktoré si nemôže dovoliť každý. Niekedy to nie je ani úplne efektívne. Ukazuje sa, že niekedy odpad musí cestovať stovky kilometrov, aby našiel technológiu na spracovanie. Tiež musíme brať do úvahy aj to, že nápojového kartónu nie je až tak veľa. Na slovenský trh sa ročne uvedie približne deväť tisíc ton, čo nie je až taký strašný objem, aby u nás vznikol veľký špecializovaný recyklátor.
Patria tetrapaky k najmenej recyklovaným obalom triedeného zberu?
To je ťažko povedať. Z našich dát a z toho, čo vytriedime v samosprávach, by som povedal, že nevychádza úplne najhoršie. Dokonca v niektorých rokoch to bolo na úrovni papiera alebo aj lepšie. Celoslovenská recyklácia je slabšia a mohla by byť lepšia. No to stále súvisí s tým, že veľa odpadu končí v zmesových kontajneroch. Priestor na zlepšenie máme určite veľký.
Slovensko z hľadiska európskych štatistík má najlepšie hodnotenie v recyklácii plastových obalov. Umiestnili sme sa v prvej päťke alebo šestke európskych krajín. Čo sa týka skla a papiera, dosahujeme priemer, ale nie sme najhorší. Ak by sa hodnotil nápojový kartón, boli by sme zrejme jemne pod priemerom. Priestor na zlepšenie vnímam vo všetkých komoditách. Kým budeme nachádzať v zmesových kontajneroch recyklovateľné materiály, dovtedy vieme, že sa môžeme zlepšovať.
Ako by sme mali nápojové kartóny správne triediť? Čistiť/nečistiť, stláčať/nestláčať?
Toto je veľmi dobrá otázka. Veľmi často vidíme, že je s tým problém. Pred rokom sme urobili seriál Správna trefa na našom YouTube kanáli. V prvom dieli sme sa venovali práve nápojovým kartónom, takže odporúčam každému, pozrieť si to. Sú to krátke dvoj-trojminútové videá, kde si človek osvojí základné pravidlá veľmi rýchlo.
Nápojový kartón je jeden z tých obalov, ktorý odporúčame stláčať. Keď nápojový kartón stlačíme, ušetríme tým obrovské množstvo priestoru v kontajneri. Pri nápojovom kartóne pred jeho vytriedením je treba jeho obsah dôkladne spotrebovať, to je prvá zásada. S týmto máme v teréne naozaj problém. Ľudia ich vyhodia bežne aj do polovice plné. Aj keď je tekutina na spodku, je to problém. Stačí, že nápojový kartón nie je dobre zavretý a pri transfere zberovou spoločnosťou sa môže popučiť a môže vytiecť, pričom veľa druhov odpadu je náchylných na to, že keď zatečú organickou látkou, spôsobí to problémy pri ich skladovaní. Môže to viesť k poškodeniu alebo k plesni.
Druhou zásadou je, dať nápojový kartón do správneho kontajnera. Väčšinou je to žltý kontajner s plastami alebo aj s kovovými obalmi. V niektorých mestách je oranžový kontajner špeciálne na nápojové kartóny a niekde sa môže zbierať spoločne s kovovými obalmi do červeného kontajnera.
Takže zopakujem, prvým pravidlom je spotrebovať obsah nápojového kartónu a najmä pri hustejších tekutinách, napríklad pretlak, aj zľahka vypláchnuť. Druhým pravidlom je stlačiť ho, zavrieť a vyhodiť do správneho kontajnera. Iba vtedy má šancu, že sa dostane na recykláciu.
Môžeme ich aj rozstrihnúť predtým ako ich ideme vyhodiť?
Veľmi často to ľudia robia, ale dajú sa dostatočne vypláchnuť aj keď ho necháme v pôvodnom tvare. No nesmieme predtým porozoberať rožteky, lebo keď to do nich zatečie tekutina, potom je ťažké ju z nich dostať.
Prečo je dôležité nápojové kartóny triediť?
Jeho správnym triedením prispievame k tomu, že šetríme prírodné zdroje a vzácne materiály. V tomto prípade je to papier a v menšom množstve je to polyetylén, prípadne polyetylén a hliník. To znamená, že jeho netriedením prichádzame o papier najvyššej kvality. Preto sme radi, že sme sa presvedčili o tom, že sa dá niečo urobiť aj so zvyšnými materiálmi, ktoré vedia nájsť svoje uplatnenie. Pokiaľ by nenašli uplatnenie, stále môžu ísť na energetické zhodnotenie. Aj to je lepšie, ako keby mali skončiť na skládke.
Najhoršie, čo môžeme urobiť, je, keď nápojový kartón vyhodíme do zmesového kontajnera. S výnimkou Bratislavy a Košíc, kde nie sú mestské zariadenia na enegretické využitie odpadov, takzvané ZEVO, skončí na skládkach odpadu. Triedený zber je pre občanov bezplatný. Čím viac odpadov sa presúva do triedeného zberu, tým menej bude v zmesovom, za ktorý si občania platia.
V máji zástupcovia výrobcov a obchodníkov podpísali výzvu ohľadom zavedenia povinných recyklačných cieľov práve pre nápojové kartóny. Výzvu poslali Ministerstvu životného prostredia. Prečo sú recyklačné ciele dôležité? Zmenilo sa v tejto oblasti niečo?
To by bola dobrá správa. Na rozdiel od plastov, skla a kovov, ktoré majú recyklačné ciele zadefinované, pri nápojových kartónoch nie sú, čo je škoda. Recyklačné ciele by motivovali všetkých, ktorí sú do toho zainteresovaní, aby naháňali percentá a aby to napredovalo.
Pri nápojových kartónoch nemáme určený limit, či sa má zrecyklovať 40 percent alebo 80 percent. Neviaže nás k tomu žiadna povinnosť, akú hodnotu musíme dosiahnuť. Pokiaľ to bude na Slovensku ustanovené legislatívne, bude to dobrá správa. Pre nás to bude síce viac práce, ale bude to mať význam. Bude to tlačiť na štát, výrobcov a všetky subjekty, ktoré sú v tom zaangažované, aby sa úroveň recyklácie neustále zlepšovala.