Slovenské Zelené školy menia systém podávania polievok a zavádzajú prostredníctvom rôznych aktivít zmeny, aby sa s nimi viac neplytvalo. Zisťovali sme, ako sa z polievok môžu stať desiaty a tiež, ako žiakov dokáže motivovať samotné zapojenie do varenia.
Možno si ešte spomíname na školské časy, keď sme v jedálni ignorovali misy s polievkami. „Je v tom napľuté, nejedz to,“ alebo „Ty, ješ polievku?“ znelo neraz medzi spolužiakmi. Kuchárky sa mohli aj pretrhnúť, aby sa polievky konzumovali, no často márne.
Podobne to vyzeralo aj v jedálni na Spojenej škole, Ľ. Štúra v Dudinciach a na Základnej škole M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji. Pracovníčky jedálne si dlhodobo všímali, že o polievky, najmä medzi staršími žiakmi, nie je záujem – často ich ani neochutnali. Dnes sú polievky hitom a žiaci si po nich chodia dobrovoľne a pravidelne. Ako sa im to podarilo?
Polievky sú odrazu ‚cool‘
Začiatkom roka sa v škole v Ivanke pri Dunaji inšpirovali od Základnej školy Hrnčiarska vo Zvolene, ktorá ako prvá zaviedla polievky ako desiaty. „Povedali sme si, prečo to neskúsiť aj u nás?“ spomína učiteľka Sandra Barusová.
Zmeny sa sa na škole začali diať postupne. Kolegyňa Barusovej Iveta Pitáková hovorí, že nápad muselo podporiť jednak vedenie školy, ale aj vedúca školskej jedálne. Pozitívne reakcie od oboch strán boli pre realizáciu polievkových desiat podľa nej kľúčové. V marci skúsili ponúknuť polievku deviatakom počas veľkej prestávky. O týždeň sa pridali ôsmaci. O mesiac neskôr si polievku počas prestávky dali už aj siedmaci. Podľa Pitákovej sa dnes v jedálni vydáva o 90 porcií polievky viac ako obvykle.
Dôvod, prečo s polievkovými desiatami nabiehali postupne, po ročníkoch, zisťujeme priamo od vedúcej jedálne Kvetky Holzingerovej. „Umožnilo nám to sledovať záujem, organizáciu výdaja aj časové možnosti personálu. Postupne, podľa rastúceho záujmu žiakov, sme rozširovali počet zapojených tried a upravovali organizáciu tak, aby všetko fungovalo plynulo,“ vysvetľuje. Pod organizáciou má na mysli práce v kuchyni: „Rozdelenie úloh medzi personálom a systém výdaja tak, aby bola polievka pripravená v správnej teplote a v dostatočnom množstve.”
Polievková misia
V Spojenej škole v Dudinciach pred dvomi rokmi zistili, že v školskej jedálni v priemere vyhadzujú 260 litrov jedla za týždeň. Preto sa s plytvaním polievok vysporiadali takisto originálnym spôsobom, ktorý pozostával z Polievkovej misie – súboru aktivít, akým je napríklad kreslenie polievok na výtvarnej výchove, výzva medzi triedami „kto zje viac, školské puzzle, pričom každý dielik znamenal zjedený tanier polievky, či samotné varenie polievok.
Podľa slov riaditeľky Evy Jamborovej bolo práve varenie polievok najúspešnejšou činnosťou. „Celý týždeň od rána varilo polievku niekoľko žiakov z ročníka, napríklad v pondelok to boli piataci. Žiaci si vždy zvolili polievku, ktorú budú variť, my sme zabezpečili suroviny a v školskej kuchynke sa pustili do varenia,“ vysvetľuje riaditeľka.
Naopak, za neúčinné aktivity považuje dohováranie žiakom či apelovanie na rodičov. „Žiaci radi plnia školské výzvy a veľmi sa im páči, keď varia polievku,“ hovorí Jamborová. Dodáva však, že účinok nie je vždy udržateľný a že je potrebné žiakov aj naďalej motivovať. „Keď venujeme problematike veľa času, situácia sa zlepší, nemá ale trvalý efekt. Žiaci sa po škole ponáhľajú domov, polievku nejedia, často ani druhé jedlo. V dnešnej konzumnej dobe často nezjedia ani ovocie, nechávajú ho niekde položené alebo ho vyhadzujú nedojedené.“
Dôvodov, prečo žiaci odmietajú jesť polievky aj na iných školách, je viacero. Manažérka a lektorka programu Zelená škola Zuzana Gallayová ich delí do troch kategórii: časové, organizačné a emočné. Ako problém vníma krátke prestávky medzi hodinami alebo nezosúladený čas ukončenia vyučovania na obedovanie s odchodom autobusu či vlaku. Samostatnou kapitolou je vystátie radu na polievku a potom na hlavné jedlo. Veľkú zásluhu na nejedení polievok má podľa nej aj atmosféra v jedálni. „Veľký hluk, málo miesta, frfľanie na jedlo spolužiakmi či neraňajkovanie, čo deti doplnia sladkosťami v školskom bufete alebo automate a tým pádom im na obed neostane v žalúdku miesto ani chuť,” vyratúva.
Správny čas a atmosféra
Aj podľa učiteľky Pitákovej a vedúcej jedálne Holzingerovej môže za to, že žiaci počas prestávky síce polievky začali jesť, no po vyučovaní ich ani neochutnali, najmä správny čas podávania, atmosféra a vplyv rovesníkov. „Počas dopoludnia sú žiaci prirodzene hladní a teplá polievka je pre nich príjemnou a sýtou alternatívou. Svoje robí aj atmosféra – nejde o klasický obedový režim, ale o dobrovoľnú spoločnú desiatu, ktorú vnímajú pozitívne. Keď vidia, že spolužiaci polievku ochutnávajú a chutí im, pridávajú sa aj ďalší,“ vysvetľuje vedúca jedálne.
Zo strany žiakov prišiel podľa učiteľky aj prirodzený záujem. „Dávajú nám veľmi pozitívnu spätnú väzbu, dokonca sa sami pýtajú, aká bude polievka ďalší deň,“ hovorí.
Prostredníctvom ankety obľúbenosti vedúca jedálne spoločne s tímom pretavili obľúbené polievky aj do jedálneho lístka. „Základné receptúry zostávajú v súlade s normami školského stravovania, čo je pre nás samozrejmosť. Viac sme sa však začali zamýšľať nad skladbou jedálneho lístka, pestrosťou a tým, ktoré druhy polievok žiaci prijímajú najlepšie,“ objasňuje Holzingerová.
O zmenu jedálnička sa pokúsil aj študent Ján Ivičič zo Spojenej školy Sv. Rodiny Gercenova v Bratislave. Ivičič vytvoril on-line hru, v ktorej si žiaci môžu vyskúšať úlohu vedúcej školskej jedálne. Ich cieľom je zostaviť jedálny lístok na celý týždeň. „Nestačí si však len vybrať obľúbené jedlá. Je potrebné dodržať množstvo noriem a pravidiel, ktoré školské jedálne musia spĺňať. Počas hry žiaci postupne odhalili, koľko ich v skutočnosti je, a zistili, že vytvoriť „ideálny“ jedálniček nie je vôbec jednoduché. Hra tak ukázala, že v praxi ide najmä o hľadanie rovnováhy medzi tým, čo by si ľudia želali, a tým, čo je podľa noriem reálne možné uvariť,” vysvetľuje Gallayová zo Zelenej školy.
Zrušené automaty pochutín
V rámci programu Zelená škola si učiteľka Pitáková spoločne so žiakmi vybrali tému Nakupovanie. „Pri práci s deťmi sme si čoraz viac uvedomovali, aký silný vplyv má na ich každodenné rozhodnutia reklama – od výberu jedla až po nákup vecí, ktoré v skutočnosti nepotrebujú. Zároveň sme videli, že zdravé stravovacie návyky sa nevytvárajú samy od seba, ale je potrebné ich cielene podporovať,“ vysvetľuje motiváciu Pitáková.
Ešte pred zapojením do programu sa na škole nachádzali tri automaty plné sladkých aj slaných pochutín a nápojov, ktoré boli medzi žiakmi obľúbené, no z hľadiska nutričných hodnôt nezdravé. „Rozprávali sme sa so žiakmi o reklame, spotrebiteľskom správaní a zdravých voľbách, prirodzene sme sa dostali aj k školským automatom,“ objasňuje Pitáková.
Žiaci s učiteľkou dospeli k záveru, že pochutinové automaty by sa mali zrušiť. S podnetom oslovili riaditeľku, ktorá zabezpečila odstránenie dvoch automatov z priestorov školy. Pitáková sa domnieva, že aj tento krok mohol žiakov inšpirovať viac k desiatovým polievkam. „Vnímame, že žiaci počas dopoludnia siahajú menej po sladkostiach a slaných snackoch a majú k dispozícii teplé sýte jedlo, ktoré im pomáha lepšie sa sústrediť počas vyučovania.“
Na škole však aktuálne zostáva ešte jeden automat. „Pani riaditeľka kontaktovala spoločnosť, ktorá prevádzkuje tento automat, aby v ňom boli na predaj iba mini bagety a produkty bez palmového oleja. Žiaľ, doteraz nenastala zmena, preto ho riaditeľka plánuje zrušiť a vrátiť spoločnosti,” dopĺňa Pitáková.
Menej odpadu?
Polievky ešte pred pár mesiacmi predstavovali odpad. Desiatovanie polievok však spôsobilo, že množstvo tých nespotrebovaných sa znížilo. Škola aktuálne pracuje na zbere presných dát. „Už teraz však môžeme povedať, že tento model pomáha jedlo efektívnejšie využiť a znižovať potravinový odpad, čo je pre školskú jedáleň z ekonomického, aj environmentálneho hľadiska veľmi dôležité,“ uznáva vedúca jedálne. K zníženiu odpadu prispelo aj zrušenie automatov, nakoľko v koši viac neostávajú obaly po sladkostiach alebo nápojoch.
Súčasťou zmeny
Zaviesť polievky ako desiaty tak, aby boli uvarené a pripravené načas počas veľkej prestávky, si podľa vedúcej jedálne vyžadovalo aj správnu logistiku. „Museli sme si dobre nastaviť organizáciu práce v kuchyni, rozdelenie úloh medzi personálom a systém výdaja,“ opisuje Holzingerová. Keď počet žiakov pribúdal, museli na to reagovať. „Našťastie máme zohraný kolektív, ktorý túto myšlienku prijal veľmi pozitívne, a aj vďaka tomu sa nám podarilo celý proces zvládnuť bez výraznejších komplikácií,“ dodáva.
Pitáková s Holzingerovou odporúčajú zaviesť polievkové desiaty aj iným školám. „Naša skúsenosť ukazuje, že aj jednoduchá zmena môže mať veľký dopad – na zdravie žiakov, ich stravovacie návyky aj celkovú atmosféru v škole,“ hovorí Pitáková. Jedným dychom dodáva, že je rovnako dôležité poskytnúť žiakom priestor, aby vyjadrili svoj názor – či už prostredníctvomankiet alebo spätnej väzby. „Keď deti cítia, že sú súčasťou zmeny, prijímajú ju oveľa prirodzenejšie,“ ukončuje.
Polievkové desiaty podľa Gallayovej zo Zelenej školy aktuálne fungujú už na piatich školách naprieč Slovenskom a postupne sa pridávajú ďalšie, ktoré ich plánujú zaviesť v najbližšom období.
Tento článok vznikol v rámci projektu Planting the seeds of a sustainable future for kitchen staff realizuje NESEHNUTÍ, Česká republika. CEEV Živica je partnerom projektu. Projekt podporil program Erazmus+ (KA210-VET).
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
