Stačí malá skupina ľudí, ktorá dokáže znehodnotiť úsilie väčšiny. Správne triedenie odpadu je základom úspešnej recyklácie, no na Slovensku stále bojujeme s chybami, ktoré brzdia pokrok. V rozhovore odborník Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK vysvetľuje, prečo je dôležité trafiť sa do správneho kontajnera, aké mýty o zbere odpadu neplatia a prečo aj nestlačená krabica môže spôsobiť problém. Pýtali sme sa ho aj na správne triedenie konkrétnych druhov odpadov ako krabica od pizze, tuba od zubnej pasty či obaly od čipsov, liekov a lakov na nechty.
Prečo je správne triedenie odpadu dôležité?
Správne triedenie je základný predpoklad, že sa odpady dostanú na ďalšie spracovanie – na recykláciu. Minimálne tie, ktoré sa recyklovať dajú. Nesprávnym triedením môžeme odpad znehodnotiť. Bez správneho triedenia nebudeme napredovať ani v recyklácii.
Tento rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast:
Pri vzdelávacích aktivitách častokrát hovoríme, že nie každý z nás má šancu chrániť dravé vtáky, veľryby alebo oceány, ale každý z nás vie prispievať k ochrane životného prostredia práve zodpovedným nakladaním s odpadmi, ktoré vznikajú v každej jednej domácnosti. Každý z nás dennodenne rozhoduje o tom, čo a kam vyhodí. Napriek tomu sa stále opakujú určité chyby.
Aké sú to chyby, ktoré robíme pri triedení?
Vidíme to v našich analýzach odpadu, ktoré robíme v rôznych samosprávach. Najviac chýb pozorujeme v žltých kontajneroch, ale nájdu sa v každom kontajneri. Chyby sú veľmi podobné, napríklad v žltých kontajneroch dosť často nachádzame elektrozariadenia, potraviny, textil, prípadne sklo alebo stavebné odpady.
Niektoré druhy odpadov sú úplne jednoznačné, že ich tam vyhodil niekto, kto nerieši triedenie odpadu a stavebný odpad vyhodil do prvého voľného kontajnera. Potraviny sú veľmi často bočným efektom, napríklad ak niekto vyhodí plastový obal, ale ten je plný tej pôvodnej potraviny. Dostávame sa k téme plytvania alebo nespotrebovávania, takže je veľmi dôležité predtým, než niečo vyhodíme, dôkladne to spotrebovať. Navyše dnes už máme na celom Slovensku zavedené povinné triedenie kuchynského bioodpadu.
Žltý kontajner je špecifický tým, že skoro všade na Slovensku sa do neho môžu vyhadzovať aj nápojové kartóny a kovové obaly. Možno práve pre túto akoby ‚zmes‘, ktorá sa tam môže dať, to niekomu je aj jedno a vyhodí tam ďalšiu zložku, ktorá môže spôsobiť problém a znehodnotiť ostatné odpady.
Čo sa týka elektrozariadení, ktoré nachádzame aj v žltých kontajneroch na plasty, dostávajú sa tam často z toho dôvodu, že ich telo je väčšinou z plastu. Takže pozor, pokiaľ ide o elektrozariadenie, máme osobitný spôsob, ako ho možno vytriediť. Ide o miesto spätného odberu – elektrozariadenia vraciame buď do špeciálnych kontajnerov na to určených, alebo do predajní, kde sme takéto zariadenie kúpili, prípadne na zberný dvor. Tých možností je viac. Ak vytriedime elektroodpad správne, dostane sa k správnemu spracovateľovi, ktorý z neho vytiahne všetko potrebné alebo využiteľné, čo sa dá recyklovať, napríklad vzácne kovy – zlato, platina, striebro a podobne. Ak sa elektroodpad nedostane na správne miesto, znižuje sa potenciál na recykláciu, alebo nebude žiadna recyklácia.
Ďalším príkladom je aj nápojový kartón, ľudovo povedané tetrapak, ktorý sa triedi veľmi často spoločne s plastami. Napriek tomu, že ho tvorí z troch štvrtín veľmi kvalitný papier, netriedime ho s papierom, pretože chceme, aby sa dostal k spracovateľovi, ktorý sa na neho pozerá ako na rôznorodý, kompozitný materiál, z ktorého musí vytiahnuť aj tú plastovú, prípadne hliníkovú časť. Veľmi dôležité je uvedomiť si, že je kľúčové trafiť sa do správneho kontajnera, pretože keď odpad pomixujeme hocijako, veľmi často dôjde buď k znehodnoteniu, alebo, že sa odpad nedostane k spracovateľovi, a to je veľká škoda.
Spomenul si elektroodpady, vieš uviesť nejaký konkrétny príklad, ktorý ste našli napríklad v žltom kontajneri?
Áno, veľmi často sú to bežné elektrozariadenia z domácnosti ako fény, vysávače, holiace strojčeky alebo rádiá, ktoré bežne používame. Takisto našli sme v nich aj mobilné telefóny.
V spoločnosti rezonuje naratív, že triedený odpad sa v smetiarskom aute aj tak zmieša…
Áno, to je najčastejší naratív alebo skôr fáma, s ktorou musíme dosť často bojovať. Trochu jej aj nahráva práve zber spomínaných troch zložiek do žltého kontajnera, čo vzbudzuje dojem, že keď sa zbierajú do jedného kontajnera, musí sa to zmiešať. Takisto jej nahrávajú aj rôzne prípady, ktoré odhalili, že odpady išli naozaj inou cestou, no je ich veľmi málo. Samozrejme, sme vďační, pokiaľ niekto narazí na nejaký problém, že nám poskytne danú informáciu, ale vo väčšine prípadov zberová spoločnosť a ani spracovatelia odpadov nemajú záujem, aby prichádzali o odpady, ktoré sa dajú zrecyklovať. To znamená, že odpad zo žltých kontajneroch smeruje na dotrieďovaciu linku, kde sa vyberajú tie časti, ktoré sa dajú recyklovať.
Žiaľ, realita je taká, že nie všetky druhy odpadov a hlavne tie kompozitné – zložené z rôznych druhov materiálov – nie všetky vieme v dnešnej dobe recyklovať. To ale neznamená, že by sa tým mal trápiť spotrebiteľ, občan. To by malo byť na strane výrobcov a recyklátorov. Na Slovensku recyklačných technológií postupne pribúda. Navyše, európska legislatíva nám dáva náročné ciele, vďaka ktorým by mali byť na trh uvedené iba obaly, ktoré budú naozaj recyklovateľné.
Od toho sa budú odvíjať aj poplatky pre firmy, ktoré budú platiť o to viac, čím ťažšie sa bude recyklovať ich obal. Myslím si, že nastane obdobie, keď sa firmy budú predháňať v ekoriešeniach, pretože jednak to bude pre nich finančne jednoduchšie a bude to vec prestíže mať obaly, ktoré sa budú dať recyklovať, pokiaľ možno na sto percent. Čakajú nás obrovské zmeny v baliacich stratégiách.
Samozrejme, je to komplikované hlavne pri obaloch na potraviny, kde je jednou vecou recyklovateľnosť, druhou vecou je, že obal musí spĺňať určité hygienické normy. Verím tomu, že sa bude meniť zloženie obalov a paralelne s tým budú pribúdať aj nové recyklačné technológie. V súhre by to malo spôsobiť to, že úroveň recyklácie pôjde aj vďaka technológiám smerom nahor.
Ako sme na tom so separovaním odpadu v porovnaní s inými európskymi krajinami?
Treba povedať, že máme za sebou veľmi zaujímavú cestu. V roku 2016 sa zásadne zmenila legislatíva, keď triedený zber na Slovensku na sto percent financujú výrobcovia, firmy, ktoré na slovenský trh uvádzajú rôzne výrobky. Pred deviatimi rokmi sme boli na úrovni okolo 23 percent recyklácie komunálneho odpadu, posledné dáta z roku 2023 ukazujú, že sme dosiahli viac ako 51 percent, takže ide o naozaj viac ako dvojnásobné zlepšenie. Urobili sme veľký krok dopredu a verím, že nám ešte veľmi pomôže, ak sa naozaj dobre rozbehne aj povinný zber kuchynského bioodpadu. Nie sú ešte známe čísla za rok 2024, ale verím, že to bude najväčšie percento.
Stále sa však môžeme zlepšiť aj v triedení tých tradičných materiálov – papier, sklo, plasty a tak ďalej, kde máme ešte nejaké rezervy. Z chvosta krajín Európskej únie, pred rokom 2016, sme sa dostali medzi ten lepší priemer a v niektorých oblastiach sme dokonca nadpriemerní. Najmä čo sa týka recyklácie plastov, tam dosahujeme najvyššie priečky.
Je síce pravda, že vypočítavanie hodnôt nie je v Európskej únii zjednotené, napriek tomu, aj z hľadiska iných parametrov, môžeme povedať, že Slovensko sa veľmi výrazne zlepšilo a keď sa dotiahne do úspešného konca aj zber kuchynského bioodpadu, ktorý v domácnostiach tvorí niekde medzi 20 až 40 percent hmotnosti všetkých odpadov, tým pádom by sme sa mohli v európskych štatistikách dostať naozaj medzi špičku.
Okrem potravinového odpadu je ďalšou témou aj textilný odpad, ktorý mali obce začať triediť od januára 2025. Ako sa toho podľa teba chopili?
Do triedenia textilu sme ako NATUR-PACK zaangažovaní od začiatku. Veľmi aktívne sme sa zúčastňovali aj pracovných skupín a rôznych debát so všetkými zainteresovanými stranami aj s ministerstvom životného prostredia. Podľa môjho názoru to momentálne nie je podchytené tak, aby to dávalo zmysel. Na zber textilu sa neaplikuje inštitút rozšírenej zodpovednosti výrobcov – aktivita nie je krytá z financií zo súkromných spoločností, ktoré textil uvádzajú na slovenský trh. Pevne verím, že je to len otázka času a že to k nám príde.
Od 1. januára 2025 sa spustil nový systém triedenia textilu, zatiaľ však na úrovni samospráv. Tie majú povinnosť vytvoriť podmienky, aby občania mohli textil jednoducho vytriediť. Očakáva sa, že už za rok 2025 prídu prvé zaujímavé údaje a štatistiky o tom, koľko textilného odpadu sa vyprodukuje. Odhady hovoria o 60 – 70 tisícoch ton ročne, čo je veľmi veľké množstvo, najmä ak si uvedomíme, že väčšina dnes končí na skládkach. Tento odpad má pritom značný recyklačný potenciál.
Na Slovensku už existuje niekoľko technológií, ktoré dokážu rôzne druhy textilu spracovať a vyrábať z nich nové produkty. Momentálne však nie sme vo fáze, keď by sa všetok textilný odpad systematicky spracovával. Beží projekt, ktorý by mal túto oblasť zastrešiť zo strany výrobcov. Keď sa to podarí, bude ešte potrebných niekoľko rokov, kým sa systém naplno rozbehne.
Situáciu môžeme prirovnať k spusteniu zálohového systému v roku 2022, avšak textil bude omnoho komplikovanejší na spracovanie. Obsahuje totiž väčšie množstvo rôznych materiálov, čo celý proces výrazne sťažuje. Preto možno očakávať, že jeho plné zavedenie potrvá dlhšie než rok či dva.
V rámci NATUR-PACKu robíte analýzy triedeného zberu v rôznych mestách. Jednou z najaktuálnejších bola aj analýza plastov v Kežmarku. Čo ste zistili?
Je zaujímavé, že zistenia z rôznych samospráv sú veľmi podobné. V každej jednej analýze narážame na to, že sa v nich objavujú veci, ktoré tam nepatria. Miera tohto znečistenia je v niektorých prípadoch pomerne vysoká.
Momentálne nemám pri sebe definitívne výsledky za Kežmarok, ale v ostatných samosprávach znečistenie bežne presahuje 30 percent. Keď hovorím o žltých kontajneroch, 30 percent ich hmotnosti je skutočne veľa.
Oveľa lepšie výsledky sa dosahujú pri zbere priamo z rodinných domov. Väčšinou sa tam používa vrecový systém alebo zber do vriec. V týchto prípadoch je znečistenie zvyčajne výrazne menšie – bežne sa pohybuje okolo 10 – 15 percent, len výnimočne je vyššie.
Toto nám jasne ukazuje, že naďalej potrebujeme zvyšovať povedomie o správnom triedení odpadu. Úskalia vidím najmä v tom, že pri zbere do kontajnerov často stačí malá skupina ľudí, ktorá odmieta triediť alebo netriedi podľa pravidiel, a tým dokáže znehodnotiť úsilie väčšiny, ktorá triediť chce.
Smutným príkladom je žltý kontajner, určený na ľahké frakcie – konzervy, nápojové kartóny, rôzne fľaše, plastové tašky a podobne. Ak tam však niekto vyhodí stavebný odpad, ktorý je veľmi ťažký, stačí ho relatívne málo a z hľadiska hmotnosti sa percento znečistenia výrazne zvýši. Podobne je to aj s nespotrebovanými potravinami, tie sú takisto ťažké a rýchlo zvyšujú podiel nevhodného odpadu.
Pred nami je preto ešte veľký kus práce, aby sme úroveň triedenia dostali na stav, s ktorým budeme spokojní, a aby sme nemali problémy ani pri následnej recyklácii. Niektoré materiály sú totiž veľmi citlivé na znečistenie, napríklad papier. Bežne sa stáva, že do modrého kontajnera niekto vyhodí veci, ktoré tam nepatria. Ak sa tam dostanú potraviny alebo mastné látky, papier sa môže znehodnotiť. Mali sme aj prípad, keď sa v modrom kontajneri rozliali chemikálie. Škoda bola veľká a úsilie väčšiny ľudí, ktorí triedili správne, bolo znehodnotené jedinou chybou. Triedenie je teda citlivá záležitosť – aj malé množstvo ľudí, ktorí triedia zle, môže výrazne ovplyvniť výsledok práce väčšiny, ktorá triedi dobre.
Čo je hlavným dôvodom, že miera znečistenia v kontajneroch je stále vysoká?
Myslím si, že stále tu zohráva úlohu aj nízka motivácia. Máme veľa príkladov zo zahraničia, kde funguje systém odpadovej inšpekcie – existuje kontrolný mechanizmus a keď ľudia netriedia správne, sú penalizovaní alebo sa im odpad jednoducho nevyvezie.
Tento prístup je však možné uplatniť iba vtedy, keď sa odpad zbiera po jednotlivých domácnostiach. Pri zbere do veľkých kontajnerov sa to nedá úplne realizovať. Chýba tu motivačná zložka – ľudia to zatiaľ necítia priamo na svojej peňaženke. Platí síce pravidlo, že za triedený zber sa neplatí a za zmesový áno a že časť skládkových poplatkov každej samosprávy sa odvíja od úrovne triedenia, no stále to nie je nastavené spravodlivo na úroveň jednotlivých domácností. Preto si mnohí povedia, že je im v podstate jedno, do ktorého kontajnera odpad vyhodia.
Pre týchto ľudí by bola motivácia buď v podobe kontrolného mechanizmu s možnosťou penalizácie, alebo pozitívnej motivácie – pocitu, že správne triedenie prinesie počas roka úsporu financií.
Ďalším problémom, najmä vo väčších mestách, je takzvaná odpadová turistika. Aj preto sa čoraz častejšie uzatvárajú stojiská s kontajnermi a vznikajú oplotené alebo uzamknuté miesta na odpad. Bežne sa stáva, že niekto dochádza do mesta, napríklad za prácou, a nosí si so sebou aj odpad, ktorý potom vyhodí tam, kde nájde voľné miesto. S týmto javom sme sa stretli od západného po východné Slovensko. Týka sa hlavne veľkých miest a môže to mať podiel na zlých výsledkoch našich analýz. Nie vždy totiž znečistenie spôsobia obyvatelia, ktorým kontajner patrí, často ho tam prinesie niekto z vedľajšej obce.
Teraz by som sa presunula do našej druhej časti podcastu, z ktorej by som si dovolila spraviť takú malú ‚poradňu‘. Na Instagrame sme sa pýtali našich čitateľov a čitateliek, pri ktorom odpade vždy váhajú a čo im robí pri triedení stále problém. Prvým odpadom, ktorý k nám prišiel na podnet od nášho čitateľa, bol obal od čipsov. Kam s ním?
Existujú rôzne druhy obalov od čipsov. Najbežnejšie sú kompozitné, ktoré sa skladajú z plastu a hliníka, prípadne úplne z plastu. Verejnosť sa na to často pýta, a hoci sú takéto kompozitné obaly väčšinou nerecyklovateľné, patria do žltého kontajnera.
Existujú aj špecifické druhy čipsov, ktoré sú v papierových dózach. V nich je použitý aj plast a hliník. Svojou skladbou sa podobajú na takzvané tetrapaky a triedia sa podobne ako nápojové kartóny. Ako som už spomínal, takmer všade na Slovensku dnes funguje takzvaná trojkombinácia, takže aj tieto obaly nakoniec končia v žltom kontajneri.
Vždy je dobré pozrieť sa, z čoho je obal vyrobený. Výrobcovia väčšinou uvádzajú príslušné symboly. Na 99 percent akýkoľvek obal od čipsov na Slovensku patrí do žltého kontajnera, pretože sa tam spoločne triedia plasty, nápojové kartóny aj kovové obaly.
A čo taká krabica od pizze?
Téma obaly od pizze mala veľký ohlas na našom YouTube kanáli NATUR-PACK verejnosti. Dokonca nadpriemerný, práve pre polemiku, že ak je obal mastný, nemal by ísť do modrého kontajnera. Máme to však odkonzultované aj s recyklátormi, ktorí nám odsúhlasili, že pár mastných škvŕn nevadí. Len málokedy je obal od pizze natoľko znečistený, že by nemalo zmysel ho recyklovať. Pokiaľ zostáva iba bežné malé množstvo mastných fľakov, nie je problém ho vložiť do modrej nádoby. Veľká časť papiera sa stále rozvlákni a môže sa z neho vyrobiť nový produkt.
To isté platí pre obaly od vajíčok či kartónové rolky z toaletného papiera. Aj pri nich sa často vedú polemiky, či sú ešte recyklovateľné, no stále obsahujú dostatok vlákien, ktoré sa využijú pri výrobe nového papiera.
Takže v prípade, že to nie je nejak zamastené alebo znečistené, tak to môžeme vyhodiť do modrého kontajnera?
Áno, v drvivej väčšine prípadov. Máme to aj otestované, keďže sme kupovali pizze od rôznych výrobcov. Dnes sú obaly navrhnuté tak, aby chránili pred stlačením s pizzou. Práve z tohto dôvodu sa pizza nelepí vrchnou stranou na krabicu. Ak sa na spodnej alebo vrchnej strane predsa len objaví pár fľakov, nespôsobí to žiadny problém.
V našom inboxe pristáli aj otázky na ďalšie obaly, ako napríklad tuba od zubnej pasty alebo fľaštička z lakov na nechty či z parfumu…
Voláme ich pikošky v triedenom zbere. Väčšina obalov zubných pást je buď z plastu, alebo ide o kompozitné obaly, prípadne sú kovové či z hliníka. Takmer všade na Slovensku platí, že či už je obal plastový alebo hliníkový, ak je dôkladne vyprázdnený, patrí do žltého kontajnera. Samozrejme, kovové obaly sa už málokde triedia samostatne alebo v kombinácii s inými materiálmi, napríklad s nápojovými kartónmi.
Treba si uvedomiť, že triedený zber na Slovensku nie je jednotný, preto je dôležité pozrieť si nálepky na kontajneroch alebo si naštudovať systém zberu v konkrétnej obci. Podľa toho potom treba obal od zubnej pasty správne vytriediť, podľa toho, z čoho je vyrobený.
Zároveň je veľmi dôležité, aby boli obaly čo najviac vyprázdnené. Uľahčí to následný proces recyklácie, najmä pri plastových tubách. Čím viac je tuba prázdna, tým jednoduchšie sa dá spracovať.
Pri sklenenej fľaštičke z laku na nechty, ten lak zrejme nevieme úplne dostať preč z obalu…
Sklenený obal od lakov patrí na zberný dvor. Pre mňa je to tá najvhodnejšia cesta, pretože sklenený obal nedokážeme úplne vyčistiť ani vyprázdniť a lak treba považovať za nebezpečnú látku.
Ďalším odpadom, ktorý zaujímal našich čitateľov, bola aj žiletka.
Vo všeobecnosti odporúčam ich dať do zmesového kontajnera.
A čo v prípade, ak ide o plastové obaly z liekov?
Plastové obaly z liekov sú väčšinou kompozitné materiály, kombinácia plastu a hliníkovej fólie, pričom plast tvorí väčšinu. Triedia sa do žltého kontajnera, samozrejme bez liekov. Obaly od liekov sú vhodné na triedenie len vtedy, keď už neobsahujú žiadne lieky. Ak sú v nich nespotrebované lieky, správnym miestom na ich odovzdanie je lekáreň.
Ďalšou otázkou od našej čitateľky boli aj zubné kefky – tie klasické a potom aj hlavice zo sonických kefiek.
Klasická zubná kefka je väčšinou vyrobená z plastu alebo z kombinácie rôznych plastov, takže sa dá vytriediť ako plast. Sú však kefky, pri ktorých výrobcovia zabezpečili systém spätného zberu, napríklad kefky od značky Curaprox. Potom sú kefky, ktoré sú kompostovateľné. Pri nich treba postupovať podľa inštrukcií výrobcu. Ak je kefka kompostovateľná a v danej samospráve sa zbiera kuchynský bioodpad, kde sú často zoznamy povolených materiálov, tieto kefky tam môžu patriť.
Treba si teda naštudovať, čo všetko patrí do jednotlivých kontajnerov a bioodpadu v konkrétnej samospráve. Dnes je na trhu veľa kefiek, najčastejšie sú stále plastové, ktoré patria do žltého kontajnera. Potom sú kompostovateľné a čoraz častejšie pribúdajú kefky s elektrokomponentmi, napríklad sonické kefky. Hlavica týchto kefiek je zložená z gumených a plastových častí, ktoré tvoria ťažký kompozit, ktorý sa už ďalej nedá spracovať, a preto by mala ísť do zmesového kontajnera – čiernej nádoby. Telo tejto kefky je elektroodpad, ktorý nepatrí do žltého kontajnera. Ten treba odovzdať napríklad v predajni, na zbernom dvore alebo na inom mieste špecializovanom na zber elektroodpadu.
Verím, že je to našim čitateľom jasnejšie. Otázok nám prišlo viac a niektoré boli aj úsmevné. Jednou z nich bola napríklad otázka, ako naučiť triediť odpad svokrovcov?
Myslím si, že keď dieťa ukáže, že chápe, prečo je to dôležité, môže to byť motivujúce najmä pre rodičov alebo starých rodičov. Taká hrdosť z toho, že dieťa ich usmerní, by mohla pôsobiť povzbudivo. Osobne by to na mňa zapôsobilo, keby mi moje dieťa ukázalo, že robím niečo zle, alebo ma naučilo, ako to robiť správne, a ešte mi to aj vysvetlilo.
Párkrát si spomenul zodpovednosť výrobcov, ktorí sú zodpovední za svoje výrobky, no aj my, spotrebitelia by sme mali mať nejakú mieru zodpovednosti za odpad, ktorý vyprodukujeme. Na čo by sme si mali dať pozor pri nakupovaní?
Tak úplne prvé je, aby sme nakupovali len to, čo vieme, že skutočne spotrebujeme. Vidíme to aj v analýzach, v kontajneroch alebo vo vreciach, kde končia naozaj nespotrebované potraviny – či už úplne, alebo čiastočne. Preto je dôležité kupovať si len také množstvo zásob, ktoré naozaj dokážeme spotrebovať. Aj mne sa to občas nepodarí a potom ma to hnevá. Napríklad pri chlebe alebo pečive by malo platiť, že si kúpime presne toľko, čo stihneme skonzumovať skôr, než sa to pokazí.
Druhý krok je pozerať sa na nákup aj z pohľadu odpadu, ktorý z toho vznikne hneď, alebo v prípade elektroniky neskôr. Preto je dobré vyberať veci, ktoré vydržia čo najdlhšie, a ak sa dá niečo jednorazové nahradiť opakovane použiteľným výrobkom, orientovať sa na to.
Našťastie, dnes už máme pre všetky druhy odpadu nejaký kontajner alebo miesto, kam ich správne vyhodiť, takže triedenie je dostupné pre každého. Pri nákupe by som teda zvážil dve veci: po prvé, či to naozaj spotrebujem a potrebujem, a po druhé, čo sa s tým stane, keď to doslúži – kam to patrí, v akom je to obale, či je to recyklovateľné, alebo nie. Toto by som určite odporúčal zvážiť.
V rámci NATUR-PACKu ste vypracovali aj pomôcku o veciach, o ktorých sme sa dnes rozprávali. Vedel by si nám ju priblížiť?
Vypracovali sme ju v spolupráci s neziskovou organizáciou INCIEN – Inštitút cirkulárnej ekonomiky, a v prípade mesta Bratislava aj s hlavným mestom a zberovou spoločnosťou OLO. Ide o najpodrobnejšiu online príručku o správnom triedení a predchádzaní vzniku odpadov, ktorá sa volá Alchýmia triedenia komunálneho odpadu. Je bezplatne dostupná na stiahnutie napríklad na stránke NATUR-PACK alebo Incien a veľa samospráv ju má aj na svojich webových stránkach. Naozaj ju odporúčam, keď si človek nevie dať rady.
Snažíme sa ju priebežne dopĺňať aj o rôzne „pikošky“. Máme za sebou už päť aktualizácií a čoskoro príde ďalšia, pretože príručka je vlastne živý materiál, ktorý reaguje na otázky a podnety zo strany verejnosti. Keď dostaneme nejaké otázky alebo nejasnosti, postupne ich tam zaraďujeme a tým pádom sa materiál stále obohacuje o nové príklady správneho triedenia.
Poslednú aktualizáciu sme robili na prelome rokov 2024 – 2025, dokončili sme ju asi tesne pred Vianocami. Pribudla tam nová kapitola s názvom Zberný dvor, pretože veľa odpadov smerujeme práve na zberné dvory a často ide o odpady, ktoré ľuďom robia problémy – nebezpečné odpady, rôzne chemikálie, použité oleje, stavebný odpad a podobne. Tieto veci nemajú miesto v bežných farebných kontajneroch, a preto sme sa rozhodli vysvetliť ľuďom, ako funguje zberný dvor, ako sa tam odpady triedia a aké sú pravidlá.
Mnohé obce nemajú vlastný zberný dvor, ale majú iné alternatívy, napríklad pravidelný zber nebezpečného a nadrozmerného odpadu raz alebo dvakrát ročne. Takže aj tam je systém, aby ľudia mohli odovzdať odpady, ktoré do bežného triedeného zberu nepatria, pretože by mohli poškodiť napríklad smetiarske autá.
Veľakrát vidíme, že v žltom kontajneri končia odpady ako stavebný odpad alebo železný šrot, kde patria napríklad kovové obaly – konzervy a podobne. Ak tam skončí ťažký kovový komponent, môže pri preprave poškodiť vozidlo. To je jeden z príkladov, prečo je dôležité, aby ľudia pochopili, čo patrí do farebných kontajnerov a čo na zberný dvor.
Bohužiaľ, veľmi často vidíme odpady, ktoré patria na zberný dvor, končiť v prírode, na čiernych skládkach – najmä po rekonštrukciách bytov či domov. Ľudia alebo firmy sa snažia ušetriť na poplatkoch za odvoz a vyhadzujú odpad nelegálne, čo spôsobuje veľké problémy. Často ide o elektroodpady, použité motorové oleje, chemikálie – tieto veci sú doslova časované bomby, pretože ohrozujú pôdu, vodu a vzduch svojím únikom.
Najhoršia možnosť pre odpad je skládka, to je pravda, ale ešte horšie sú čierne skládky, ktoré nie sú žiadnym spôsobom kontrolované. A Slovensko ich má veľmi veľa – tisíce a tisíce, mnohé z nich sú nebezpečné.
Čiernym skládkam sme sa venovali aj minulý rok. Ak by si mal čitateľom poradiť jednu vec, ako začať alebo zlepšiť triedenie doma, čo by to bolo?
Z toho, čo vnímame po celom Slovensku, sa opakuje jedna bežná chyba pri triedení papiera – ľudia nechcú stláčať papierové krabice. Myslím, že hlavne tí, ktorí triedia na sídliskách do kontajnerov, by si mali dať tú prácu a pozrieť sa, ako to vyzerá v ich modrom kontajneri. Skúste sa sami zamyslieť, či tie papierové odpady stláčate. Ak si všimnete, že susedia to nerobia, možno ich môžete pozitívne motivovať a ukázať im, že stláčanie má zmysel.
Možno sa to zdá ako maličkosť, no nestláčanie papierových krabíc zásadne ovplyvňuje triedený zber. Nádoba na papier sa totiž rýchlo zaplní a ostatní už nemajú kam svoje odpady dávať. To potom vedie k tomu, že časť papiera skončí v zmesovom odpade, lebo modrý kontajner bol plný.
Nestláčanie papiera je taký celoslovenský problém. Preto by som odporúčal, aby sa každý pozrel, ako to vyzerá v jeho okolí, a skúsil aspoň jedného človeka presvedčiť, že stláčanie papierových krabíc má význam. A platí to pre všetko, čo sa dá stlačiť – kartóny, papierové obaly a podobne. Keď sú tieto veci stlačené, v kontajneri sa zmestí omnoho viac.
Rýchlejšie sa tak kontajner nezaplní, a zároveň sa zníži riziko, že ľudia budú zúfalí a budú vyhadzovať odpad inde, kde nemajú. To potom vedie k zhoršeniu výsledkov v analýzach triedenia.
Bolo by zaujímavé, keby nám čitatelia dali spätnú väzbu, čo vo svojom okolí vnímajú ako najväčší problém pri triedení. Väčšina ľudí, keď otvorí kontajner, na chvíľu sa pozrie dovnútra, takže si môžu všimnúť chyby – a práve nestláčanie je podľa mňa jedna z najvýraznejších.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
