fbpx
Enviro

Väčšinou vyhadzujeme zbytočne. Boli sme v kaviarni, kde veciam vdýchnu nový život

Vchádzame do zelených dverí hneď vedľa kaviarne Lab.cafe Zídeme dolu schodmi, kde je nápis: „Miesto, kde myšlienky dostávajú tvar.“ Predtým to bola kotolňa Starej Tržnice s parnými strojmi a tehelnými stenami. Dnes je z nej dielňa. Pripomína nám núdzovú miestnosť z Harryho Pottera, kde nájdete všetko. Denne ju využívajú kreatívci na realizáciu svojich nápadov. „V Labe sa rodí tvorba,“ hovorí Juraj Gavenda, projektový manažér Lab.cafe.


Kreatívny priestor a kaviareň vznikli v roku 2016. Stoja za nimi Nadácia Orange, Aliancia Stará Tržnica a občianske združenie Connect. Dnes sem môžete zavítať na rôzne workshopy a raz do mesiaca si prísť opraviť čokoľvek pokazené v rámci stretnutia Repair Café.

FOTO – autorka

My sme si prišli opraviť solárnu lampu a pozrieť sa, ako také stretnutie vyzerá.

FOTO – autorka

Dať veciam druhú šancu

Nachádzame sa v dielni a po chvíli prichádzajú ďalší ľudia. Niekomu sa pokazila prenosná práčka, inému sa zase rozbila žehlička. Pani Jarke sa cestou na Repair café rozhtrhla taška, tak si ju tu rovno zašila. „Pokaziť sa vám môže hocičo a dokonca aj viackrát. Podstatné je dať veciam druhú šancu,“ hovorí Juraj. Na stretnutia v dielni vraj prichádzajú ľudia s pokazenými spotrebičmi, nefunkčnými hračkami, ale aj roztrhaným oblečením.

Pokaziť sa vám môže hocičo a dokonca aj viackrát. Podstatné je dať veciam druhú šancu.

Podľa Juraja bývalo pred pandémiou na stretnutiach ľudí viac, ale ani dnes ich nebolo málo. „Kedysi sa to na stretnutiach hemžilo ľuďmi. Stretávali sme sa tu každý mesiac. Pandémia udrela, ale dúfame, že sa to vráti späť do starých koľají,“ želá si Juraj. Stretnutia sú podľa neho aj o vytvorení komunity ľudí, ktorí spolu opravujú, pričom si môžu aj oddýchnuť. „Chceme ľudí spájať. Na stretnutie vždy prinesieme aj vodu, kávu alebo čaj z kaviarne. Všetci tu spolu debatujeme, nielen o opravovaní vecí.“

FOTO – autorka

Dobrovoľní opravári

Niektorí ľudia nevedia, ako správne zašiť svoje roztrhané tričko, alebo ako dať dokopy svetielka, ktoré prestali svietiť. Nevedia, kde je skutočne problém, alebo aké náradie majú použiť na opravu. Z toho dôvodu sú na Repair Café aj dobrovoľníci – opravári.

Juraj nám objasňuje, ako vedia prepojiť dve strany, ktoré si navzájom pomáhajú. Na stretnutie Repair Café sa totiž dá prihlásiť cez formulár dopredu. Pomocou formulára sa môže ktokoľvek prihlásiť a ponúknuť sa, že chce pomôcť s opravou. „Takto dopredu vieme, kto vie s čím pomôcť a aké pomôcky máme dopredu nakúpiť,“ vysvetľuje Juraj. Všetky zručnosti sa podľa neho zídu. „Niekto vie pracovať so šijacím strojom, iný má možno technické znalosti,“ dodáva.

Stačilo vymeniť baterku 

Po chvíli sa v dielni nazbieralo viac ľudí. Na stôl sme vyložili prenosnú práčku, svetielka, spájkovačku a aj našu solárnu lampu. Práčka vraj v dome vyhadzovala poistky. Otvárame ju. Pýtame sa, kde je problém, odpoveď však nie je úplne jednoznačná a potrebný bol odborník na elektroniku. „Nemusí sa poriadne odparovať voda a možno preto vlhnú káble. Problém však môže byť aj niekde inde. Preto sa musí práčka otvoriť a pozrieme sa na to,“ hovorí jeden z opravárov.

FOTO – autorka

Po čase zisťujeme, že chyba mohla byť aj v starších súčiastkach alebo v motore. Rozoberáme aj našu solárnu lampu. Vnútri sa nachádza dobíjacia baterka, ktorá už zjavne doslúžila. Zistili sme, že solárne lampy nemôžeme nechať vonku aj v zime, pretože baterka pri teplotách pod nula stupňov Celzia odíde. Stačilo ju však vymeniť a solárna lampa opäť fungovala.

Zbytočný odpad

Juraj nám vysvetľuje, že nápad na opravárske poobedia nepochádza z Bratislavy – je súčasťou celosvetovej iniciatívy, ktorú založila Holanďanka Martine Postma v roku 2007. Aktuálne je na svete viac ako 2 200 miest, ktoré sa pridali k stretnutiam Repair Café. „Martine sa venuje udržateľnosti a úplne prvé stretnutie Repair Café urobila v Amsterdame ešte v roku 2009,“ hovorí Juraj. Opisuje ako založila neziskovú organizáciu Repair Café Foundation.

Juraj je rád, že niekto prišiel s konceptom ako je Repair Café. Vďaka nemu sa darí vyvracať utkvelú predstavu, že opravovať veci je zbytočné, alebo aspoň veľmi drahé. Myslí si, že zabúdame na to, ako si množstvo vecí vieme opraviť aj sami – to sa podľa neho finančne určite oplatí viac. „Niekedy stačí vec rozobrať, vyčistiť alebo niečo vymeniť a je ako nová. Náhradné súčiastky nemusia byť drahé,“ hovorí.

Problém nastáva vtedy, ak súčiastku už nenájdete, pretože sa nevyrába. V takom prípade je v Lab.cafe k dispozícii aj 3D tlačiareň, na ktorej si súčiastku môžete vyrobiť. V budúcnosti by Juraj chcel s konceptom prepojiť aj myšlienku upcyclingu. „Keď niečo upcyclujete, dávate tomu nový dych a iný význam. Z trička môže byť taška, z riflí bunda a podobne,“ dodáva.

Niekedy stačí vec rozobrať, vyčistiť alebo niečo vymeniť a je ako nová. Náhradné súčiastky nemusia byť drahé.

Nástroje a materiály dostanete

Zatiaľ, čo sa na jednej strane miestnosti rozoberala prenosná práčka, na druhej sa zašívala spomínaná roztrhaná taška pani Jarky. K dispozícii boli všetky potrebné pomôcky ako ihly, nite, nožnice, ale aj stroje na šitie.

Keď niečo upcyclujete, dávate tomu nový dych a iný význam. Z trička môže byť taška, z riflí bunda a podobne.

Podľa Juraja si ľudia doma veci neopravia možno aj preto, lebo nemajú správne nástroje. „Vždy zabezpečíme nástroje a materiály, ktoré sú potrebné na opravu,“ hovorí Juraj a pozrie sa na šijací stroj. „Takýchto tu máme viac, ak by viacerí ľudia potrebovali šiť naraz.“ Okrem šijacích strojov sú v Lab.cafe aj iné ručné nástroje,  napríklad na opravu elektroniky, dokonca aj 3D tlačiarne, na ktorých si môžete vyrobiť spomínanú chýbajúcu súčiastku.

FOTO – autorka

Bižutéria z odpadového plastu

Prechádzame sa po dielni a zisťujeme, že ju tvorí viacero miestností. V hlavnej miestnosti nájdete všetky možné nástroje, okrem Repair Café sa tam totiž deje množstvo workshopov. V inom priestore je zase štúdio na fotenie. V ďalšej miestnosti môžete pracovať s drevom a v inej zase sprejovať či lakovať.

Vstupujeme do miestnosti, kde sú 3D tlačiarne a laserová rezačka. Sprevádza nás dizajnérka a tvorkyňa Ivana „Laila“ Drobná. V dielni často vytvára rôzne dizajny pomocou 3D tlačiarne a laserovej rezačky.

„Nevadí, keď človek nevie, ako stroje používať. V dielni sa robia zaškoľovacie a odborné workshopy, kde sa každý môže naučiť, ako správne so strojmi pracovať,“ vysvetľuje Laila. Ak si je niekto používaním nástrojov neistý, v dielni sa podľa nej vždy nájde človek, ktorý je ochotný poradiť. My sme si napríklad chceli vyskúšať, ako sa pracuje s laserovou rezačkou. Laila nám preto ukázala, ako prístroj funguje.

FOTO – autorka

V dielni sa dá vyrobiť a zužitkovať hocičo. Laila nám ukazuje plastové zostatky so zaujímavou štruktúrou, ktoré vyzerajú ako od rámov na okuliare. „Idem vytvárať bižutériu. Kamarát v Taliansku vyrába okuliare. Keď vyrábajú rámy, vždy im zostanú takéto zvyšky,“ ukazuje na plast.

FOTO – autorka

Zvyšky od neho odkúpila a chcela z nich vyrezávať krúžky pomocou laserovej rezačky. Ukazuje nám ako rezačka funguje a hovorí, že krúžky neskôr zasadí do náušníc či náhrdelníka. Podľa nej sa dá vyrobiť niečo krásne a užitočné aj zo zbytkov, ktoré považujeme za odpad. „Každý si môže kúpiť mesačné členstvo v našej dielni, ktorého súčasťou je zaškolenie ku strojom a ich využívanie,“ hovorí Juraj. Ľudia si tak v dielni môžu vytvoriť doplnky do domácnosti, ale aj rozbehnúť svoje vlastné podnikanie. Vyrobené produkty si neskôr môžu vystaviť aj v kaviarni.

Profil autora:

Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Je aktivistkou v zvieracoprávnej organizácii Humánny pokrok, kde istý čas pôsobila aj ako manažérka sociálnych sietí. Venuje sa primárne environmentálnym, vzdelávacím a spoločenským témam. Je aj redaktorkou pre online portál Zero2Hero, kde sa venuje rozhovorom s mladými ľuďmi a ich inšpiratívnym nápadom.

Názory

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner